Sú ultras Slovana rasisti, keď hovoria, že na bielych životoch záleží?

Keď ultras fanúšikovia Slovana Bratislava v sobotu vyvesili na Tehelnom poli transparent White Lives Matter, ktorý vo voľnom preklade znamená Na životoch belochov záleží, viaceré slovenské médiá (vrátane Denníka N) ho označili za rasistický.

Mnohí internetoví diskutéri však s touto interpretáciou nesúhlasia. Odvolávajú sa na hnutie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží), ktoré podľa nich médiá neoznačujú ako rasistické. Prečo by potom mal byť transparent fanúšikov Slovana rasistický?

„Bohužiaľ, v dnešnej dobe byť bielym Európanom sa považuje za niečo menejcenné,“ napísal administrátor facebookovej stránky Ultras Slovan official do komentára pod príspevok, kde zverejnil fotografiu spomenutého transparentu.

Fotku označil ako „momentku zo včerajšieho zápasu“ a pridal napríklad aj vulgárne heštegy FCKAFA (namierený proti hnutiu Antifa) či FCKBLM (proti Black Lives Matter).

V pondelok sa na profile objavilo vysvetlenie, prečo transparent vyvesili: „Chceli sme poukázať, že aj na bielom živote záleží a dištancujeme sa od toho, čo sa nám médiá snažia podstrčiť, len aby vytvorili senzáciu tam, kde vôbec nie je!!!“

Slovan Bratislava v stanovisku uviedol, že „odmieta vnášanie politických prejavov do športu a nestotožňuje sa s takýmto transparentom“. Klub píše, že na rozdiel od Anglicka nemá možnosť takýmto fanúšikom zakázať vstup na štadión, pokiaľ nebudú právoplatne odsúdení. „V minulosti sme chceli udeliť doživotný zákaz jednotlivcom za incident počas zápasu s Trnavou, nenašli sme však oporu v zákone, ktorý by nám tak umožňoval konať.“

Kto je tu rasista?

Jan Beneš z Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity reaguje na White Lives Matter metaforou s horiacim domom.

„Keď začnete volať o pomoc, tiež vám sused nepovie, že na jeho dome záleží alebo že na všetkých domoch záleží. Hasiči nezačnú polievať vodou susedov dom alebo všetky domy. Horí práve váš a treba mu venovať pozornosť a zamedziť čo najväčším škodám.“

Hnutie Black Lives Matter (BLM) vzniklo okolo roku 2012 v reakcii na vraždu Trayvona Martina a súdne oslobodenie jeho vraha Georgea Zimmermana. Od tej doby sprevádza prípady policajnej brutality a policajných vrážd, či už ide o Sandru Blandovú, Erica Garnera, Tamira Ricea, Philanda Castila či Georgea Floyda.

„Ten slogan odkazuje na historický fakt, že na životoch černochov v USA prakticky nikdy nezáležalo – či už ide o otroctvo, lynčovanie, násilne vynucovanú segregáciu v podobe zákonov Jima Crowa, útoky proti hnutiam bojujúcim za občianske a ľudské práva, masové väznenie Afromaeričanov, segregačné a diskriminačné opatrenia v oblasti bývania, školstva či poskytovania pôžičiek,“ hovorí afroamerikanista Beneš.

„Ten slogan hovorí, že na životoch černochov tiež záleží, tie životy sú tiež dôležité a je načase, aby si to spoločnosť v USA všimla.“

Kritici sloganu Black Lives Matter vyčítajú, že zdôrazňuje iba jednu rasu na úkor ostatných. „Úprimne povedané, možno ideálne by bolo k heslu pridať Black Lives Matter As Well, čiže Záleží aj na životoch černochov,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.

Hlavnou myšlienkou Black Lives Matter je podľa neho zvýraznenie dôstojnosti všetkých ľudí v spoločnosti. „Takzvaní bieli (aj keď ja tieto rasové kategórie odmietam) však nie sú v pozícii marginalizovaných, stigmatizovaných či prenasledovaných ľudí – ani v USA a na Slovensku už vôbec nie,“ vysvetľuje.

Vašečka si myslí, že ak niektoré marginalizované skupiny prichádzajú s výkrikom BLM, je to reakcia na historické postavenie „bielej rasy“ na vrchole hierarchie, o ktoré sa obávajú. „Čo dnes, samozrejme, nevylučuje, že rasisti môžu byť ľudia z akéhokoľvek etnika žijúceho vo svete. Rasové teórie z 19. storočia, ktoré vyprodukovala Európa, sa úspešne rozšírili do celého sveta.“

Ďalším z argumentov proti hnutiu BLM je to, že medzi Afroameričanmi je vyššia kriminalita, preto sú aj voči nim policajti prísnejší.

„Rád o tom hovorí aj americký prezident Donald Trump. Rovnaká logika by sa dala aplikovať aj na belošskú populáciu v USA, kde sú vraždy tiež hlavne v rámci etnika, aj keď v o niečo menšej percentuálnej miere než medzi Afroameričanmi,“ hovorí Beneš.

Štatistiky dokazujú, že obetí čiernej pleti je oveľa viac ako bielej. Políciou zabitých Afroameričanov, ktorí tvoria 13 percent populácie, bolo až 27 percent, kým belochov predstavujúcich 61 percent populácie „iba“ 51 percent.

Dodáva, že násilie v getách je z veľkej časti zlyhaním majoritnej spoločnosti, ktorá do nich už viac než storočie zatvára Afroameričanov. „Pre rôzne diskriminačné opatrenia a masové väznenie chátrajú a neposkytujú komunitám veľa nádeje do budúcnosti.“

Pridali aj vlajku Konfederácie

Rasizmus nedávno riešili aj v Anglicku, nad štadiónom Manchestru City v úvode zápasu Premier League s Burnley preletelo lietadlo s transparentom White Lives Matter Burnley. Hosťujúci klub aj fanklub ho hneď odsúdil vo verejnom stanovisku, našiel zodpovedného fanúšika a dal mu doživotný zákaz vstupu na štadión. Fanúšika vyhodili tiež z práce.

Beneš zdôrazňuje, že heslo Black Lives Matter nie je rasistické a že White Lives Matter neodkazuje na rasizmus voči belochom, keďže ten nie je v spoločnosti taký rozšírený. „Ide o heslo, ktoré vzniklo v roku 2015 v reakcii na protesty hnutia BLM. (…) Od roku 2016 ho bežne používajú aj krajne pravicové zoskupenia ako Ku Klux Klan.“

Hovorí, že WLM je nepochopenie alebo úmyselné ignorovanie významu slogana BLM a zároveň vyjadrenie podpory doktríne bielej nadradenosti. „Tá je podľa krajnej pravice v ohrození, pokiaľ si budú belosi pred černochmi kľakať a ospravedlňovať sa im za minulé aj súčasné príkoria (o tom však to kľakanie, samozrejme, nie je). Ide zároveň o neochotu priznať existenciu rasizmu.“

Popri heslách WLM či All Lives Matter (Na všetkých životoch záleží) sa na štadiónoch v Anglicku, Česku (Sparta Praha), na Ukrajine, v Maďarsku či Holandsku objavuje aj vlajka Konfederácie.

„Tá vlajka len dokresľuje, že ide o číry rasizmus, pretože ide o vlajku, ktorú vzkriesili prosegregační a rasistickí politici v 40. rokoch 20. storočia ako protest proti hnutiam bojujúcim za občianske a ľudské práva Afroameričanov.“

Vlajka podľa neho odkazuje aj na štátny útvar, ktorý bojoval za zachovanie otroctva a zákonov, ktoré definujú černochov ako majetok. „Mimochodom, tú vlajku používala Konfederácia len na bojiskách, a to veľmi krátko.“

Hajlujúci generálny riaditeľ

Ultras Slovana sa v minulosti viackrát prezentovali rasizmom, za čo napríklad minulý rok dostali pokutu od Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu.

"Zmienka o transparente sa nachádza v zápise o sobotňajšom stretnutí a bude sa ním vo štvrtok 9. júla zaoberať Disciplinárna komisia SFZ," hovorí Monika Jurigová zo SFZ.

Generálny riaditeľ klubu Ivan Kmotrík ml. v roku 2018 po víťazstve vo finále Slovnaft Cupu vztýčil pravicu. Proti policajnému obvineniu neskôr nepodal odpor.

Ultras "vítali" utečencov kresbou koncentračného tábora a jedna z ich vedúcich postáv založila značku Eighty Eight. Dnes je Tomáš Straka marketingovým riaditeľom klubu. Číslovka osem symbolizuje ôsme písmeno abecedy – h. Číslovka 88 teda symbolizuje nacistický pozdrav Heil Hitler.

20. apríla 2007 Slovan hral v 7. kole nadstavbovej časti vtedajšej Corgoň ligy na ihrisku Senca. V rovnaký deň 118 rokov predtým sa narodil Adolf Hitler. V sektore fanúšikov Slovana sa objavil transparent s textom Alles gute, Adi, ktorý sprevádzala kresba smajlíka s fúzikmi a ofinou, ktoré boli pre Hitlera typické. Ultras fanúšikovia, ktorí vtedy patrili pod zoskupenie Belasá Šlachta, však tvrdili, že nešlo o Hitlera. Vraj len gratulovali svojmu kamarátovi Adolfovi, ktorý akurát vtedy oslavoval narodeniny.

V roku 2015 boli ultras povzbudzovať svoju juniorku na ihrisku Rapidu Bratislava v súboji proti Sencu. V čase vrcholiacej migračnej krízy vyvesili na tribúnach transparent s nápisom Refugees welcome, čiže Utečenci, vitajte, slovo utečenci dali do úvodzoviek. Pri nápise slovanistov bola kresba, ktorá pripomínala príjazd vlakov do brány tábora Osvienčim II – Brezinka.

Zemana radšej nepriznali

Logikou White Lives Matter sa však neriadia len futbaloví fanúšikovia, ale aj Miloš Zeman, prezident Českej republiky. Na americkej ambasáde minulý týždeň na záver svojho príhovoru označil Black Lives Matter za rasistický výrok. Ambasáda následne umiestnila na Facebook fotografie z akcie, ani na jednej však Zeman nebol.

Na výrok reagoval Karel Schwarzenberg, bývalý český minister zahraničných vecí a neúspešný Zemanov protikandidát z prezidentských volieb v roku 2013.

„Nemôžeme zabudnúť, ako toto heslo vzniklo. Hocikde, a priznávam, že i v dvoch stredoeurópskych krajinách, ktoré poznám naozaj dobre, sú policajti voči občanom tmavšej pleti oveľa prísnejší a často i celkom suroví,“ píše Schwarzenberg na Facebooku.

„V Amerike je však celkovo zaobchádzanie s ľudským životom, azda je to tradícia Divokého západu, trochu ľahkovážnejšie, rukou polície tam však zahynie oveľa viac Američanov tmavšej pleti než ostatných. Z toho vznikol onen slogan, že čierne životy sú dôležité.“

Dodáva, že nie je namierený proti bielym, červeným alebo Ázijčanom. „Je to zúfalý výkrik Američanov, na ktorých sa ani viac ako stopäťdesiat rokov po zrušení otroctva vždy a všade nepozerá ako na rovnoprávnych občanov.“