Koronavírus na jar zrejme zmutoval. Je infekčnejší, no nie smrteľnejší ako originál z Číny

Medzi americkými vedcami bola dlhšie debata, prečo sa nový koronavírus vo februári a marci oveľa viac rozšíril v New Yorku a nie v štáte Washington či v San Franciscu, kde boli prvé prípady infekcie v USA.

Teraz môžu mať odpoveď. Vírusy v týchto mestách boli v niečom iné.

Vedci v posledných týždňoch debatujú o tom, že koronavírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobil najhoršiu svetovú pandémiu na Zemi za sto rokov, mohol zmutovať. Stať sa to mohlo ešte niekedy začiatkom roka a postupne sa mutácia – volajú ju G614 – rozšírila do celého sveta.

Táto verzia vírusu by mala byť infekčnejšia ako pôvodná, no zrejme nie je smrteľnejšia a nemuselo by to ovplyvniť ani vývoj vakcíny.

Na túto tému vyšlo už najmenej päť štúdií. Tá jediná zrecenzovaná bola publikovaná minulý týždeň v magazíne Cell a hovorí, že verzia koronavírusu G614 v priebehu mesiaca v podstate „dobyla“ celý svet.

„Teraz je to dominujúca forma, ktorá infikuje ľudí. Toto je teraz ten vírus,“ povedala pre CNN Erica Ollmann Saphireová z Imunologického inštitútu La Jolla, ktorá sa podieľala na štúdii.

V čom je iná

Hlavnou zbraňou koronavírusu sú proteínové výbežky alebo hroty (z angl. spikes) na jeho povrchu, ktoré pripomínajú tŕne na korune, vďaka čomu dostal aj meno. Práve vďaka nim sa dokáže vírus „prisať“ cez receptory ACE2 na ľudskú bunku a vniknúť do nej. V bunke sa potom môže množiť.

Pôvodný vírus, ktorý prišiel z čínskeho Wu-chanu, mal len asi štvrtinu výbežkov schopných prichytiť sa na ľudskú bunku. Často sa pritom konce týchto hrotov lámali.

Virológovia z amerického laboratória Scripps Research prišli v júni so štúdiou, v ktorej tvrdia, že v týchto výbežkoch došlo k nepatrnej, no významnej genetickej zmene.

Výbežok sa skladá z 1300 aminokyselín a pri čísle 614 zmutoval z variantu D na variant G. Vďaka tomu je funkčných hrotov 4- až 5-krát viac a menej sa lámu.

Virológovia teraz tvrdia, že vďaka tomu je verzia G614 infekčnejšia ako predchádzajúca. Skúmali to však iba na ľudských bunkách v laboratórnych podmienkach.

„Vírusy s touto mutáciou boli oveľa infekčnejšie ako tie bez mutácie,“ povedala virologička Hyeryun Choe z Scripps Research.

Výskumníci z Národného laboratória Los Alamos sa pozreli do genetickej databázy vzoriek koronavírusu, ktoré tam pridávajú vedci z celého sveta. Momentálne je tam 60-tisíc opísaných vzoriek. Na Slovensku vedci zatiaľ pridali štyri vzorky.

„Dvaja zo štyroch našich prvých pacientov s COVID-19, pre ktorých sme kompletizovali genóm, nesú takisto variant D614G,“ povedal Tomáš Szemes z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorý so svojím tímom skúma genóm nového vírusu na Slovensku.

Prišla z Európy?

Americkí vedci si všimli, že kým na začiatku prevažovala verzia D614, neskôr ju všade na svete nahradilo G614.

Pred 1. marcom malo iba 10 percent vzoriek zo sveta verziu G, v priebehu marca to bolo už 67 percent a od apríla do polovici mája tu stúplo na 78 percent. Podľa analýzy vidieť, že tento kmeň sa postupne presadil na všetkých kontinentoch, no úplne prvým bola Európa, kde ho vôbec prvýkrát zistili koncom januára v Nemecku.

Títo vedci tvrdia, že sa zdá, že ľudia nakazení G verziou mali v sebe viac vírusu, teda môžu byť infekčnejší.

Na druhej strane výskumy naznačujú, že vírus ešte nemusí byť smrteľnejší.

„Klinické dáta v tejto štúdii zo Sheffieldskej univerzity ukázali, že dokonca aj keď pacienti s novým G vírusom mali viac vírusu ako pacienti infikovaní D verziou, nekorešpondovalo to s nárastom vážnosti choroby,“ povedala v tlačovej správe Saphireová.

Ľudské protilátky na oba vírusy reagovali rovnako, dokonca v prípade G vírusu sa zdalo, že ešte lepšie.

Zároveň však platí, že čím lepšie sa bude vírus šíriť, tým viac ľudí nakazí a napokon aj ohrozí na živote.

„Súčasné práce naznačujú, že kým variant G614 môže byť infekčnejší, nie je patogénnejší. Je tu nádej, že ako sa bude infekcia SARS-CoV-2 šíriť ďalej, vírus môže byť ešte menej patogénnejší,“ povedal pre CNN Lawrence Young, profesor z britskej University of Warwick.

Vakcína na oba varianty?

Podľa virologičky Choe je to nádejný znak, že vakcína, ktorá je vo vývoji, bude fungovať na oba varianty s mutáciou alebo bez nej. Vyvíjať sa začala, aby fungovala na originálnu D verziu SARS-CoV-2, ktorá sa prvýkrát objavila v Číne.

Vedci všeobecne vravia, že k mutáciám vírusov dochádza relatívne bežne, väčšinou bez významných zmien na charaktere vírusu. Ešte častejšie mutujú RNA vírusy (čo je dôvod, prečo sa každý rok vyvíja nová vakcína na chrípku).

Cieľom vírusu nie je zabiť hostiteľa, lebo potom sa zničí aj on, ale aby sa šíril ďalej.

V súčasnosti na svete pribúda najviac potvrdených pozitívnych prípadov nového koronavírusu, no zároveň sa úmrtia držia v relatívne stabilných číslach (okolo 5-tisíc potvrdených obetí denne). V marci, keď pribúdalo menej potvrdených nakazených, bolo množstvo denných obetí COVID-19 dvojnásobné.

Samozrejme, môžu to vysvetľovať aj iné veci, napríklad lepšia schopnosť zdravotníkov bojovať s chorobou, rozšírenejšie testovanie, prípade neúplné údaje o obetiach z krajín tretieho sveta (Latinská Amerika, India).

Debata

Nie všetkých odborníkov však tieto štúdie presvedčili. Jedna štúdia hovorí, že nie je dôkaz, že nová mutácia je infekčnejšia. Podľa New York Times je to stále pre mnohých vedcov otvorená otázka.

Takisto sa debatuje, či nejde o takzvaný efekt zakladateľa (z angl. founder effect). Vo svete preváži tá verzia, ktorá sa rozšíri ako prvá, čo mohla byť G-verzia z Lombardska a New Yorku.

Vedci zo Scripps Research to odmietajú. „Nie je to efekt zakladateľa,“ povedal spoluautor štúdie Michael Farzan.

Kritici ešte hovoria, že údaje v systéme môžu byť neúplné, keďže len malú časť infikovaných ľudí otestujeme, a často v databáze končili vzorky z ťažších prípadov, naproti tomu asymptomatickí nakazení o tom často ani nevedeli.

Slovenský molekulárny biológ Tomáš Szemes za kľúčové v štúdii v The Cell považuje to, že ukazuje, že „v populácii SARS-CoV-2 existujú mierne genetické rozdiely, ktoré však môžu mať vo výsledku zásadný vplyv na jeho kľúčové vlastnosti, ako je infekčnosť“.

Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.cell.2020.06.043