Smrť mu išla v pätách. Odrazu bola pred ním a on ju nasledoval
Vyšla posledná próza Egona Bondyho Dlouhé ucho, ktorá bola vyše dvadsať rokov považovaná za stratenú.
Rozsiahle literárne dielo otca českého undergroundu Egona Bondyho (1930 – 2007) je už dávnejšie uzavreté, a hoci po ére samizdatových a exilových vydaní vychádza po revolúcii neustále vo viacerých vydavateľstvách v rôznych edíciách a výberoch, skompletizovalo sa pomerne nečakane až teraz. V pražskom Akropolise vyšla novela Dlouhé ucho, posledné Bondyho prozaické dielo z roku 1997, dlhé roky považované za stratené.
Jeho zmiznutie sa dávalo do súvisu s ničivými povodňami, ktoré práve v roku 1997 zlikvidovali aj sklady olomouckého vydavateľstva Votobia, kde sa chystali novelu vydať. Až vlani však vyšlo najavo, že rukopis predsa len existuje, a pod dohľadom znalca českého literárneho undergroundu Martina Machovca sa podarilo zrekonštruovať autorove i vtedajšie redakčné korektúry a pripraviť knihu do tlače.
Fiktívna road movie o učencovi Lao-c‘
Prózu Dlouhé ucho tvorí príbeh z prelomu 6. a 5. storočia pred naším letopočtom, keď sa Bondyho milovaný mudrc Lao-c‘ vydal na finálnu cestu svojho života, počas ktorej napísal kľúčové dielo taoizmu knihu Tao Te-ťing. Na základe pololegendárnych záznamov, avšak „všeobecne akceptovaných“, vytvoril Bondy fiktívnu road movie Starého majstra, niekdajšieho cisárskeho archivára, za ktorým sa skrýva nielen Lao-c‘ (v texte však ani raz takto nepomenovaný), ale do istej, väčšej či menšej miery aj samotný Bondy.
Protagonista putuje na čiernom byvolovi čínskou krajinou. „Kniha je plná dobových reálií,“ hovorí pre Denník N Martin Machovec a dodáva, „ich pravdivosť by mohli posúdiť len sinológovia“. O to však až natoľko nejde, nie je to novela historická, ale skôr úvahová. Oveľa podstatnejšie ako reálie sú citáty a ich parafrázy, ktoré vyštudovaný filozof Bondy (autor diel Útěcha z ontologie, Buddha či Otázky bytí a existence, ako aj množstva esejí a odborných publikácií z dejín filozofie) plynule zakomponoval do textu.
Práve vnútorné monológy sú ozdobou a ťažiskom prózy, ktorej dej je pomerne i zámerne skromný. Všetko naše konanie sa deje v rámci Cesty, konštatuje Starý majster na margo Cesty (to veľké písmeno zodpovedá jej filozofickému zmyslu v Tao), a tá sa neriadi princípmi humánnosti, ale všetko zariaďuje správne. Všetko na Ceste má svoj prirodzený význam, tí, čo Cestu popierajú, snažia sa ju zvrátiť, by boli najradšej, keby žiadna ani neexistovala. To sú tí, od ktorých odchádzal.
Cesta krajinou sa prelína s putovaním životom
Odchádzal k smrti. Už sa mu nechcelo pokračovať v rutine dvoranského života, a čo má robiť, keď chce len v pokoji umrieť? Próza je rámcovaná smrťou, začína sa vetou Smrť mu išla v pätách a vrcholí tým, ako si ho smrť vzala do svojho náručia. Ale v istej časti knihy Bondy alias Starý majster alias Lao-c‘
