Múzeum dizajnu: Shakespearova utopená Ofélia odliata v skle

V zbierkach Slovenského múzea dizajnu sa nachádza viacero kúskov nápojového skla z produkcie našej najznámejšej sklárne Rona v Lednických Rovniach s dekormi od poľskej dizajnérky Aleksandry Stencelovej. Od roku 2013, keď nastúpila do sklárne ako interná dizajnérka, navrhla mnoho motívov, ktoré dali sklu špecifický charakter. Využíva historické archívy vyše 125-ročnej sklárne, vyberá si z nich a oživuje staré vzory v súčasnom výraze, ale čerpá aj z vlastných nápadov, ktoré často vybočujú zo štandardnej línie značky Rona. Pracuje s klasickými technológiami, ako sú pantodekor, gravírovanie, brúsenie, sieťotlač. Jej dizajnérsku prácu dopĺňa vlastná autorská práca, reprezentovaná projektom Ofélia.

Dizajnérsky experiment

Ako firemná dizajnérka musí rešpektovať mnohé požiadavky – do tvorivého procesu vstupuje firemná stratégia, marketing, obchod, priania klientov. Navyše, malý priestor na dekor na pohári sa môže zdať príliš obmedzujúcim faktorom na kreatívne vyjadrenie sa, ale dizajnérka sa priznáva k tomu, že má rada limity, hranice. Práve tie sú pre ňu stimulom, pohráva sa s nimi, skúma možnosti a experimentuje.

Do takejto kategórie patria aj polguľovité misy z rokov 2015 – 2016 s hĺbkovým geometrickým dezénom. Reliéfne efekty (najmä pri lisovanom skle) sa zvyčajne používajú na zakrytie drobných nedostatkov skla, ale v tomto prípade je kruhový vzor využitý na bezchybnom hladkom skle a asymetrický rez okraja dáva možnosť na optickú hru svetla drážok krížiacich sa v dvoch rovinách.

Výsledný tvar misy vzniká klasickými postupmi ručnej výroby – fúkaním do sklárskej píšťaly s nabranou horúcou sklovinou, ktorá sa stále musí otáčať v kovovej forme. Nasleduje pomalé chladenie, orezanie a vyhladenie povrchu rezu a miska môže ukázať svoje kvality. Ak obdivujeme krásu tvaru a máme pôžitok z pohľadu na číre iskrivé sklo, neuvedomujeme si, že za týmto pocitom je mnoho racionálnych úvah dizajnéra, ktorý musí rešpektovať dané limity. Jedným z nich je výrobná cena, ktorá nakoniec rozhodne o predajnosti produktu a posunie návrh do sériovej výroby.

Odtlačok tváre

Ručné fúkanie skla do formy priamo v hute využíva Aleksandra aj na svoju voľnú tvorbu. Názov jej projektu Ofélia pochádza z jednej z najznámejších Shakespearových tragédií, ale priamou inšpiráciou bol obraz Johna Evereta Millaisa z polovice 19. storočia Ophelia. Utopená dievčina v krásnych šatách obsypaná kvetmi na lesklej vodnej hladine akoby zo skla, voda, kvety, zmarený život a krása, čo žije ďalej – táto idea dala autorke podnet na zhmotnenie v podobe nádoby s úžitkovou funkciou, ktorá jemne atakuje emócie a priťahuje pozornosť.

Začala ho realizovať v roku 2017 na medzinárodnom sklárskom sympóziu v Lednických Rovniach, kde vytvorila prvý odtlačok svojej vlastnej tváre v skle. Predchádzala tomu príprava – vytvorenie 3D skenu tváre ako predlohy pre dokonalú drevenú formu. Digitálnou frézou sa vyrezali dve formy – negatívna a pozitívna. Do jednej sa vyfúknutá sklenená bublina vtlačí a na druhú sa akoby „posadí“ na vypuklý tvar. V oboch prípadoch sa skopíruje podoba tváre. Každá drevená forma má obmedzenú použiteľnosť, horúca sklovina poškodzuje drevo a postupne formu znehodnocuje.

V tomto prípade sa z jednej formy dalo vytvoriť priemerne 30 odtlačkov, z čoho vyjde iba niekoľko kusov podľa predstáv. Autorka pracovala s čírou aj farebnou – modrou – sklovinou. Dve farebné verzie mís majú úžitkovú funkciu, ale sú inšpirované emóciou a imagináciou.

Aleksandra Stencel (1987)

Externá dizajnérka sklárne Rona, a. s., Lednické Rovne, s ktorou spolupracuje od roku 2013, sa sústreďuje na dizajn ručne vyrábaného skla a navrhovanie dekorov skla. Absolventka Akadémie výtvarných umení v Krakove (2012), v rokoch 2011 – 2012 absolvovala štipendijný pobyt v ateliéri Sklo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vystavuje často doma aj v zahraničí. Spoločne s Patrikom Illom tvoria experimentálne sklárske objekty pod značkou Illola.