Denník N

Pozvite samotu na rande. Nadviažete najdôležitejší vzťah svojho života

Ilustračné foto – Unsplash/Fabrizio Verrecchia
Ilustračné foto – Unsplash/Fabrizio Verrecchia

Pre množstvo ľudí je to takmer denná rutina – po prebudení skontrolovať čerstvé správy, cestou do práce si prečítať články, vypočuť si podcast, k behu alebo cvičeniu si do slúchadiel pustiť hudbu a večer stráviť v kine, vonku s priateľmi, s knižkou alebo pri televízii.

Bez toho, aby sme si to výraznejšie uvedomovali, sa z našich životov nenápadne vytrácajú chvíle samoty. Nie priamo tej, čo má podobu izolácie a odlúčenia od ostatných ľudí. Reč je o momentoch, keď sa človek odstrihne od cudzích myšlienok a ponorí sa do tých svojich.

„V poslednom desaťročí prechádzame vôbec prvým obdobím v histórii, keď môže človek samotu zo svojej každodennej skúsenosti úplne vytesniť. Výdobytky techniky nám umožňujú vôbec nebyť sami. Ako ľudia však nie sme prepojení preto, aby sme boli v spojení neustále,“ podotýka docent informatiky z Georgetownskej univerzity Cal Newport vo svojej knihe Digitálny minimalizmus, kde okrem iného radí, ako nedopustiť, aby technika ovládala náš život.

Vedec, ktorý rád vyhlasuje, že nemá účty na sociálnych sieťach, si definíciu samoty požičal z knihy Lead Yourself First a chápe ju ako „oslobodenie od myšlienok z cudzích hláv“.

Búra tak predstavy, že človek sa musí zabarikádovať na opustenej chate v divočine, aby bol skutočne sám. „Sami môžete byť aj v rušnej kaviarni alebo na parkovisku pred supermarketom,“ myslí si Newport.

Stačí sa len ovládnuť a neplašiť vlastné myšlienky neustálym pohľadom na žiariaci displej mobilu. Nezapchávať si uši slúchadlami s hudbou alebo podcastmi zakaždým, keď človek vykročí z dverí. Nechať občas telefón doma.

Štyri dni osamote stačili

Niet pochýb, že samota na seba môže brať tiež podobu strachu, úzkosti, smútku. Dlhodobá sociálna izolácia má preukázateľne neblahé účinky na ľudské zdravie. To však nič nemení na tom, že dobrovoľná samota začína vedcov viac a viac zaujímať pre svoje terapeutické účinky.

Vľúdnu tvár samoty velebí aj Newport, keď pracuje s termínom „deficit samoty“. Ním označuje nepriaznivý stav, keď človek trávi takmer nulový čas sám so svojimi myšlienkami.

Zdôrazňuje, že vo chvíľach pokoja môžeme spracovávať a premýšľať, čo sa v našom živote deje, vynárajú sa nové nápady a my tak začíname lepšie rozumieť sebe samému a budujeme si bližší vzťah k druhým.

Na vlastnej koži to vyskúšal napríklad

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Veda

Teraz najčítanejšie