Demograf Bleha: Odporcovia umelého oplodnenia si vymýšľajú fakty, napríklad ten, že tie deti sú iné
Demograf Branislav Bleha hovorí, že keby sa presadili niektoré nápady poslankýň OĽaNO, mnohým chudobnejším párom by to úplne odrezalo možnosť asistovanej reprodukcie.
Začiatkom marca poslankyňa z klubu OĽaNO Anna Záborská (Kresťanská únia) otvorila diskusiu o sťažení prístupu k umelému oplodneniu. Ona aj ďalšia poslankyňa z najsilnejšieho klubu Katarína Hatráková opakujú, že umelé oplodnenie nie je zdravotný výkon a malo by sa podľa nich obmedziť jeho preplácanie z verejného zdravotného poistenia.
Hovorili sme s demografom Branislav Blehom o tom:
- v čom je argumentácia odporcov umelého oplodnenia chybná,
- čo by spôsobilo skončenie preplácania umelého oplodnenia,
- čo hovoria štúdie o deťoch, ktoré sa narodia z umelého oplodnenia,
- ako ovplyvňuje ochota muža podieľať sa na domácich prácach počet detí,
- čo pomáha, aby páry mali deti.
Čím si vysvetľujete, že sa v posledných týždňoch začalo debatovať o asistovanej reprodukcii, najmä o sťažení prístupu k nej?
Osobne si to vysvetľujem aj tým, že súčasťou vládnej koalície sú dosť konzervatívne prúdy. Ale pozeral som sa na staršie internetové diskusie a táto téma je tu minimálne päť až sedem, azda aj viac rokov. Väčšinou ide o konzervatívne a nábožensky podfarbené názory. Nevšimol som si kritiku zo strany gynekológov, lekárov, hoci aj konzervatívne orientovaných.
V texte, v ktorom ste reagovali na rozhovor s poslankyňu Katarínou Hatrákovou, ste napísali: „Otvorenie diskusie o umelom oplodnení (asistovaná reprodukcia) je legitímne, ale hneď na začiatok otvorene napíšem, že takúto diskusiu považujem za pomýlenú, neodôvodnenú, respektíve argumentačne nepodloženú.“ Ako by mala diskusia vyzerať?
Legitímne diskutovať sa dá o všetkom. Ale mali by zaznievať argumenty, ktoré sú podložené, ktoré nezavádzajú alebo neohýbajú realitu. Chápem, že interrupcie alebo asistovaná reprodukcia sa môžu priečiť náboženským princípom, aspoň podľa výkladu ich zástancov. V poriadku, na to majú plné právo. Ak však dáme bokom náboženské pozadie, argumentácia tých, ktorí by chceli sprísniť až zakázať niektoré metódy asistovanej reprodukcie, je chybná, často zavádzajúca až klamlivá.
Absentujú v nej fakty?
Absentujú fakty a čo je ešte horšie, verejnosti sú podsúvané „fakty“. Napríklad jeden z argumentov, že umelé oplodnenie má dosah na psychiku páru či detí, vyvracajú štúdie serióznych psychologických časopisov. Na webe konzervatívneho Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku som minule napríklad našiel „argument“, že by sme sa nemali ako daňoví poplatníci skladať na „neetické zákroky“.
Niekto si určil, čo je a čo nie je etické. Nemôžem prijať argument, že keď to je neetické preňho, tak daňoví poplatníci sa na to nebudú skladať. Autor napísal, že tieto deti sú viac náchylné na rakovinové ochorenia. Desať minút prezerania vo vedeckých databázach a v špičkových časopisoch a našiel som na to štúdie – najčerstvejšia je z Human Reproduction, čo je jeden z najprestížnejších časopisov v danej oblasti.
Čo tam písali?
Robili výskum na vzorke niekoľko tisíc detí a porovnali v ňom deti bežne počaté a deti z umelého oplodnenia. Jednoznačná odpoveď bola, že deti z umelého oplodnenia
