Pred smrťou priznala, že „za život“ bola za peniaze. Čo nám príbeh Jane Roe hovorí o politike okolo potratov
Kto by mohol byť lepší príklad toho, aké zlé sú potraty, ako „pacientka nula“?
Jane Roe, vlastým menom Norma McCorvey, celkom zjavne nebola typom, ktorý by si marketéri alebo politickí stratégovia vybrali na to, aby sa stal „tvárou“ nejakého hnutia či volania po spoločenskej zmene. Nežila veľmi pekný život, mala drsné detstvo v nefunkčnej rodine, nie vždy pôsobila dôveryhodne a mnohí by si mohli povedať (a aj povedali), že sa nesprávala veľmi zodpovedne.
Napriek tomu alebo skôr práve preto navždy zmenila a rozdelila Ameriku. Prelomové rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu v spore Roe vs. Wade (Wade bol dallaský štátny zástupca) z roku 1973 totiž znamenalo uvoľnenie protipotratových zákonov, ale aj desaťročia sa ťahajúcu debatu, sprevádzanú aj násilím, medzi tými, čo sú „za život“, a tými, čo sú „za voľbu“.
Norma McCorvey v nej bola raz na jednej a potom na druhej strane prítomná až do svojej smrti (2017), a aj po nej. Nový dokumentárny film, ktorý vznikol počas posledného roku jej života, totiž priniesol jej takpovediac spoveď na smrteľnej posteli, kde sa priznala, že jej zázračná konverzia zo ženy, čo bojovala za to, aby mohla ísť na interrupciu, až na Najvyššom súde, na ženu, čo sa spriahla s „prolajfermi“ napádajúcimi klientky a personál potratových kliník a páliacimi dúhové vlajky, bola falošná. Jej hlavnou motiváciou boli peniaze, čo dostávala od hnutia „za život“. Spolu išlo asi o pol milióna dolárov.
Len som to hrala
„Bola som pre nich veľká ryba. Myslím, že to bola vzájomne výhodná vec. Zobrala som ich peniaze a oni ma
