Úspešný pokus o samozhovadenie
Odvolávanie sa skončilo vopred známym fiaskom a na konci sú za totálnych hlupákov všetci okrem Kollára.
Autor je spisovateľ
Keď som začiatkom marca uvidel výsledky parlamentných volieb, rátal som s chaosom, polovičnými riešeniami zásadných problémov či tlakom bigotných poslancov na obmedzovanie ľudských práv. Také absurdné divadlo, aké zohrala koalícia s odvolávaním predsedu parlamentu, si však človek nevymyslí.
Po sto dňoch vlády, v čase, keď sa ekonomika prepadá ako nikdy predtým a je nutné okamžite riešiť obnovu hospodárstva, keď treba prinavrátiť dôveru obyvateľov v políciu a súdy, keď ľudia očakávajú urýchlené vyriešenie množstva káuz bývalej vlády a efektívnu pomoc krízou najviac postihnutým sektorom, sa vláda venuje čomu?
Dva dlhé týždne rieši diplomovku predsedu parlamentu (súčasného, už nie minulého), jedna strana kydá na druhú, hovoria o zodpovednosti a stiahnutých chvostoch a predvádzajú pritom svoju úbohosť bez toho, aby pritom potrebovali čo i ten najmenší náznak provokácie z radov opozičných poslancov. Z nevysvetliteľných dôvodov kauzu diplomovky živia až dovtedy, kým sa odvolávanie skončí vopred známym fiaskom, a na konci sú za totálnych hlupákov všetci okrem Kollára.
Matovič si so svojím protikorupčným hnutím vybral na boj s mafiou ako najbližšieho spojenca stranu, o ktorej predsedovi hovorí archív Ústavu pamäti národa jasne. Ak
