Developer Corwin: Zlý projekt vie ľudská tvorivosť dotvoriť do katastrofy, na kvalitných vedia majitelia bytov aj zarobiť

V prvých týždňoch pandémie koronavírusu klesol dopyt po bytoch, Slovensko na rozdiel od Česka situácii nepomohlo, hovorí predseda predstavenstva Corwin Marián Hlavačka.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako budú kancelárie fungovať po koronakríze,
• prečo petržalský projekt Einpark patrí medzi 1 % najzelenších budov na svete,
• čo developer plánuje v areáli bývalej Palmy,
• prečo je pre developerov náročné stavať škôlky,
• prečo by mal podľa neho primátor Vallo prehodnotiť zákaz stavania apartmánov.

Pre koronakrízu museli niektorí developeri posunúť realizáciu svojich projektov – napríklad spoločnosť HB Reavis odsunula otvorenie novej autobusovej stanice s nákupným strediskom o rok. Zasiahla koronakríza aj do niektorého z vašich projektov?

Nie, nezasiahla. Naopak, potom ako veľkí zamestnávatelia uvoľnili dočasných pracovníkov, my sme na stavbách paradoxne mali konečne plný stav. Počas korony sme všetky naše stavebné aktivity navýšili. Z tohto pohľadu nám korona „pomohla“. Nepomohla nám však v predaji bytov, ľudia v prvých týždňoch dostali paniku, nevedeli, čo bude. V prvých týždňoch pandémie zásadne klesol dopyt, teraz sme už však viac-menej späť.

Takže dá sa povedať, že ľudia sa upokojili a zistili, že situáciu zvládnu.

Áno, aj keď Národná banka a ostatní, ktorí vedia ovplyvniť trh, situácii veľmi nepomáhajú. Napríklad Česká národní banka znížila pri hypotékach podiel vlastných zdrojov z 20 percent na 10 – Česi teda na to išli inak ako Slováci, podporili trh, a preto stále vedia predávať byty, dokonca sa im zvyšujú objemy predaja. U nás je situácia iná, kompetentní si povedali, že to budú z nejakého dôvodu obmedzovať. Niektorí klienti tak nevedia na hypotéky siahnuť, čo je podľa mňa zlý krok.

Čo by sa malo robiť inak?

Mali by sa pustiť peniaze do obehu, ľuďom by sa malo pomôcť. Napríklad tí, ktorí majú živnosti, sú pri hypotékach obmedzovaní a práve oni by mali dostať podporu od štátu, aby biznis, ktorý tvorí teraz približne 16 percent HDP, bol udržaný. Aby sme v roku 2021 nekonštatovali, že stavebníctvo a development zrazu klesli na 13 – 14 percent HDP.

Počas pandémie množstvo spoločností zistilo, že sa dá fungovať aj tak, že zamestnanci sú doma na home officeoch. Myslíte si, že to do budúcnosti ovplyvní developerský trh tak, že sa bude stavať menej kancelárskych priestorov, ale lepšie byty?

Sú dva prístupy, jeden hovorí o tom, že kancelárie už nikdy nebudú také ako predtým, druhý názor zasa je, že sa nič nezmení.

Vy si čo myslíte?

Prikláňam sa k tomu, že nejaká mierna zmena bude, ale nebude taká zásadná, ako sa ju niekto snaží spopularizovať. Ak dopustíme, že napríklad polovica zamestnancov Corwinu zostane doma, tak zásadná časť kreatívy tejto firmy zanikne. To si uvedomujú aj niektorí veľkí zamestnávatelia, tí si to počas koronakrízy vyskúšali a povedali, že nie, ďakujeme, musíme vrátiť ľudí späť do kancelárií.

Z pozície šéfa si môžem myslieť, že kávičky a obedy zamestnancov vo firme sú nevhodné, ale nemyslím si to – vzniká tu extra hodnota firmy. Podporujem teda, aby ľudia mali v kanceláriách voľné priestory, kde sa vedia stretávať a majú small talk. Nemyslím si, že všetci sa masívne presunieme do domácnosti a budeme okupovať chladničky a priberať.

Takže budete stavať kancelárie ako pred krízou?

Budeme stavať kancelárske priestory aj naďalej, akurát si myslím, že sa bude stavať menej kancelárií a menej špekulatívnych kancelárií, takých, ktoré nemajú svojich budúcich nájomníkov. „Krv“ do tohto prostredia z bánk nebude prichádzať tak ako doteraz. HDP tento rok klesne, stúpne nezamestnanosť, takže nie je dôvod stavať kancelárie pre niekoho, kto prepúšťa zamestnancov. Nie je to teda problém home officeov a pohodlia, ale problém nezamestnanosti vs. počtu kancelárií.

Budú, naopak, vznikať viac coworkingové centrá?

Nie, neverím na coworkingové centrá.

Prečo?

Myslím si, že to je len hype (ošiaľ, humbug – pozn. red.), ktorý je precenený. Coworkingové centrá vedia fungovať len pre určité percento ľudí. Z pohľadu bezpečnosti, a máme tu takých nájomníkov, zakazuje ich vedenie migráciu medzi kanceláriami. Ak máte určené pracovné miesto, máte ho mať aj zajtra a aj popozajtra. Takže nie to, čo zaviedli niektoré korporácie, že ráno o siedmej čakajú zamestnanci pred budovou, tlačia sa vo výťahoch, len aby si rýchlo obsadili miesto na prácu. Pokiaľ nie sú dostatočne rýchli, musia sa otočiť a ísť pracovať domov.

To kde tak funguje?

V niektorých centrách zdieľaných služieb. Majú povedzme tisíc zamestnancov, ale len sedemsto stoličiek. 300 ľudí je buď na pracovných cestách, dovolenkách, PN, alebo home officeoch. Firma tak šetrí náklady na kancelárie. Poznám však aj zábavný príklad z veľkej bratislavskej banky, ktorá sa o takúto mobilitu medzi svojimi zamestnancami pokúsila. Vedenie vyčlenilo 20-percent priestorov pre takúto „migráciu“, aby ľudí motivovalo k internej komunikácii. Zamestnanec tak mal zakaždým sedieť pri niekom inom. Stalo sa však to, že zamestnanci sa medzi sebou dohodli a sedia tak ako obvykle, pri svojich kolegoch, s ktorými si rozumejú.

Sme teda ako zvieratká, máme vzťahy, sociálne väzby, ktoré sa nedajú nariadeniami len tak roztrhnúť. Bude treba stavať zdravšie, bezpečnejšie kancelárie a len pre tých, ktorí majú záujem o expanziu. Myslím si, že budúci a ten ďalší rok potom zažijeme mierny útlm v stavbe kancelárskych budov.

Máte v Bratislave nejakú obľúbenú budovu?