Na oblohe je najjasnejšia kométa za 13 rokov, vidno ju aj voľným okom

Nepotrebujete triéder ani malý ďalekohľad, aby ste v týchto dňoch videli na nočnej oblohe jeden z najzaujímavejších vesmírnych úkazov.

Dokonca nie je nutné, aby ste pre svetelné znečistenie opustili mesto.

Kométa NEOWISE má v týchto dňoch jasnosť okolo jednej magnitúdy a je jasnejšia ako hviezdy vo Veľkom voze. Ide o vôbec najjasnejšiu kométu od roku 2007, keď žiarila kométa McNaught.

Kométa sa dá pozorovať už niekoľko dní, no viditeľnosť znižovalo svitanie aj svit Mesiaca, ktorý bol 5. júla vo fáze splnu. „Od 10. júla sa kométa stane cirkumpolárnym objektom, čo znamená, že v našich končinách nezapadne za obzor. Uvidíme ju od západu Slnka až po jeho východ,“ povedal pre Denník N astrofotograf, popularizátor astronómie a prevádzkovateľ prenosného planetária Tomáš Slovinský.

S nočnými svietiacimi oblakmi

Podľa neho budú najlepšie podmienky na pozorovanie tento víkend a budúci týždeň.

Astrofotograf už kométu vyfotil: v Košiciach, Levoči a v Ľubietovej, geografickom strede Slovenska.

Na fotografii nižšie z Ľubietovej vidno kométu NEOWISE s mezosférickými nočnými svietiacimi oblakmi nad Ďumbierom, najvyšším vrchom Nízkych Tatier.

Bežné oblaky vznikajú do výšky zhruba 11 kilometrov. Mezosféra je vrstva zemskej atmosféry, ktorá siaha od 50 kilometrov do výšky zhruba 85 kilometrov nad zemským povrchom.

„Keďže sa tieto oblaky nachádzajú tak vysoko, slnko ich osvetľuje, hoci je tma. Nám sa potom zdá, že nočná obloha svieti,“ povedal Slovinský o mezosférických nočných svietiacich oblakoch.

Sezóna nočných svietiacich oblakov vrcholí v júni a júli a podľa astrofotografa je vzácnosť, že sa spojili s výskytom jasnej kométy. „Takúto kombináciu človek veľakrát nezažije,“ povedal astrofotograf.

Nočné svietiace oblaky vyfotil Slovinský 6. a 8. júla a podľa neho sa nedá predpovedať, či sa vyskytnú aj v ďalších dňoch. „Je to skôr o šťastí,“ dodáva.

Pomenovali ju po vesmírnom ďalekohľade

Kométu C/2020 F3 (NEOWISE) objavil vesmírny teleskop NEOWISE (Near-Earth Object Wide-field Infrared Survey Explorer) 27. marca tohto roka.

Tento ďalekohľad obieha Zem vo výške okolo 500 kilometrov a od roku 2011 hľadá malé telesá slnečnej sústavy, hlavne trpasličie planéty a asteroidy. Objaviť však dokáže aj slabé kométy a hviezdokopy, uvádza Česká televízia. „Od objavu kométy C/2020 F3 bolo jasné, že pôjde o zaujímavý objekt, a postupné spresňovanie dráhy astronómom potvrdilo, že by sme – v prípade stabilného vývoja kometárnej aktivity – mohli kométu uvidieť aj voľným okom,“ citovala televízia minulý týždeň českého astrofotografa Petra Horálka.

Najbližšie k Slnku bola kométa 3. júla, keď sa ocitla vo vzdialenosti podobnej, ako obieha Merkúr okolo Slnka.

Pri prelete dosiahla maximálnu jasnosť, no najvhodnejšie podmienky na jej pozorovanie nastanú od 10. júla, keď kométa nezapadne za obzor.

Z  Povozníka do Veľkej Medvedice

Ak chcete kométu nájsť, po zotmení sa pozerajte severozápadným smerom. V druhej polovici noci sa kométa presunie na severovýchod. Objekt bude iba tesne nad obzorom, preto si na pozorovanie zvoľte miesto, z ktorého bude nerušený výhľad.

Zo súhvezdia Povozník poputuje kométa v priebehu tohto mesiaca do súhvezdia Veľkej Medvedice so známym Veľkým vozom. „Koncom budúceho týždňa sa bude nachádzať v nožičkách Veľkej Medvedice,“ vraví Slovinský.

Informácie o prvopočiatkoch slnečnej sústavy

Kométy sú malé telesá slnečnej sústavy. Vznikali vo väčších vzdialenostiach ako asteroidy a obsahujú viac prchavejších látok, väčšinou vo forme zmrznutých ľadov.

Najväčšie jadro mala kométa Hale Bopp, ktorá sa k Zemi priblížila v roku 1997. Jadro meralo okolo 50 kilometrov. Iné kométy majú menšie jadrá; odhady pre kométu NEOWISE zatiaľ nie sú.

Pre kométy sú typické komy a chvosty, ktoré spôsobujú prchavé plyny, čo sa uvoľňujú pri zahriatí, keď kométa preletí bližšie okolo Slnka. Chvosty sa môžu natiahnuť až na niekoľko stoviek miliónov kilometrov, povedal v rozhovore pre Českú televíziu Horálek.

Kométy sú „primitívne telesá, ktoré neprešli fyzikálnou ani chemickou zmenou od obdobia vzniku slnečnej sústavy. Preto nám, spolu s asteroidmi, prinášajú informácie o jej prvopočiatkoch,“ povedal v minulosti v rozhovore pre Denník N astronóm Juraj Tóth z UK.

Slovinský pre Denník N vysvetlil, aby si ľudia neplietli kométy s meteormi, čo je svetelný úkaz, ktorý vzniká, keď meteoroidná častica vniká do našej atmosféry („padajúca hviezda“). „Kométa je viac-menej statický objekt. Počas dňa sa na oblohe nachádza na inom mieste z dôvodu rotácie Zeme,“ dodal Slovinský.

Očakáva sa, že kométa NEOWISE sa k Slnku priblíži opäť až za 4500 až 6800 rokov.

Iné kométy sa rozpadli

Túto jar bolo niekoľko kandidátov na jasné kométy, očakávania sa však nenaplnili.

Kométa C/2019 Y4 ATLAS mala na konci mája svojou jasnosťou prekonať aj planétu Venušu, no jej jadro sa rozpadlo, skôr než sme ju mohli vidieť voľným okom.

Kométu C/2020 F8 SWAN mohli pozorovať nadšenci na začiatku mája na južnej pologuli. Aj táto kométa však nezvládla nápor slnečného vetra a rozpadla sa na prach.

Prudké zmeny jasnosti nejaví až kométa NEOWISE, čo naznačuje, že je stabilná. „Vidno ju bude aj v auguste, no nebude to také vesmírne divadlo ako tento víkend a budúci týždeň, keď budú panovať najlepšie podmienky na pozorovanie,“ objasnil Slovinský.