Denník N

Boli najmladší prodekani, po 16 rokoch na FIIT skončili. Prestížna fakulta sa môže čoskoro rozpadnúť

Marián Šimko (vľavo) a Peter Pištek sa tesne po 30ke stali prodekanmi FIIT, na fakulte pôsobili od svojich štúdií. Koncom júna im dekan Kotuliak nepredĺžil úväzky. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marián Šimko (vľavo) a Peter Pištek sa tesne po 30ke stali prodekanmi FIIT, na fakulte pôsobili od svojich štúdií. Koncom júna im dekan Kotuliak nepredĺžil úväzky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Marián Šimko a Peter Pištek patria ku generácii informatikov, ktorí radšej pôsobili v školstve, hoci v súkromných firmách by si zarobili násobne viac. Pre Denník N hovoria, prečo vystúpili proti dekanovi Ivanovi Kotuliakovi, ktorý im napokon nepredĺžil úväzky.

Marián Šimko (36) a Peter Pištek (34) pôsobili na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) od jej vzniku. Prišli na ňu ako študenti, stali sa z nich doktorandi, pedagógovia a krátko po 30-ke aj prodekani. Na fakulte skúšali zavádzať moderné postupy, ako zvyšovať spokojnosť študentov.

Koncom júna na fakulte skončili, keď im dekan Ivan Kotuliak nepredĺžil úväzky. Obaja patrili do tábora, ktorý vyjadroval nespokojnosť s jeho pôsobením. Spolu s nimi by fakultu mohlo opustiť až dvadsaťsedem pedagógov. „Vtedy by nastal úplný rozpad fakulty, už by nebolo v ľudských silách ju v krátkom čase opraviť,“ hovoria.

O dekanovi Kotuliakovi by sa malo rozhodovať budúci pondelok, keď akademický senát STU dostane na stôl návrh rektora školy na jeho odvolanie.

Prečo ste sa stali učiteľmi? 

Marián Šimko: Odmalička ma bavili rôzne oblasti vedy, napríklad astronómia. V Prešove, kde som vyrastal, som navštevoval astronomický krúžok, ako dieťa som sledoval reláciu Okná vesmíru dokorán, od Jiřího Grygara mám aj podpis. Pôvodne som si však nemyslel, že sa vedou budem môcť aj živiť.

Napokon som sa rozhodol pre štúdium informatiky. Hoci na fakulte som si pôvodne chcel iba dokončiť doktorát, keď som ako doktorand začal viesť prvých študentov a asistovať vo výučbe, zistil som, aké je to obohacujúce. Rozhodol som sa už pri tom zostať.

Peter Pištek: Mňa tiež zhodou okolností bavila astronómia, robil som aj astronomickú olympiádu. Študoval som osemročné gymnázium v Čadci, kde sme začínali s jednoduchým programovaním. Učili sme v programe Robot Karel, ktorým si prešlo mnoho študentov mojej generácie.

Programovanie ma chytilo, tak som zisťoval, či na Slovensku existuje fakulta, kde sa dá študovať výlučne informatika. Tak som šiel na FIIT. Počas štúdia som mal rôzne obdobia, kedy ma nebavilo buď učenie, alebo výskum. Potom však nastal zlomový moment, po ktorom som sa rozhodol zostať v školstve.

Aký moment?

PP: Bola to skúsenosť s jedným študentom, ktorému som viedol najprv bakalársku a potom diplomovú prácu. Venoval sa binárnym rozhodovacím diagramom, čo je metóda na lepšiu optimalizáciu hardvéru. Asi vám to nič nehovorí, ale to nehovorilo ani jemu. Vedel o tom presne to, čo vy. Ten študent sa však tak nadchol pre svoj výskum, až mu nakoniec vyšli dve medzinárodné publikácie. Na jeho príbehu som videl, ako pedagóg môže študenta vyformovať až do podoby, že sa z neho stane expert.

MŠ: Ja som zase ako skoro všetci naši študenti popri škole pracoval, bol som junior programátor v jazyku Java. Bolo to v podstate rutinné programovanie, kde som nemusel riešiť žiadne technické oriešky. Vtedy som si uvedomil, že ma viac láka venovať sa zložitejším úlohám, ktoré majú otvorené riešenie. To ma napokon utvrdilo v tom, aby som šiel na doktorandské štúdium, ktoré mi poskytlo široký priestor pre vedu a výskum.

Marián Šimko pôsobil na FIIT ako prodekan pre inžinierske štúdium a spoluprácu s absolventmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na FIIT ste prišli v rokoch 2003 – 2004, v čase keď vznikla ako najmladšia fakulta STU. Prečo ste šli práve sem? 

MŠ: Ja som štúdium začínal ešte na Fakulte elektrotechniky a informatiky, nakoľko fakulta zameraná čisto na informatiku vtedy ešte na Slovensku neexistovala. Tam budúci informatici museli absolvovať aj predmety, ktoré sa týkali napríklad elektrických obvodov, čo bola pre mňa tortúra. Našťastie, čoskoro vznikla FIIT, ktorá bola pre tých, ktorých baví len programovanie a informačné technológie. Bakalára som si dokončil už na nej.

PP: Mne túto fakultu odporúčal profesor na gymnáziu. Povedal mi, že ide o fakultu zameranú výlučne na informačné technológie, kde je len minimum predmetov, ktoré s IT nesúvisia. Nakoniec som sa rozhodoval medzi Bratislavou a Brnom, kde ma tiež prijali na fakultu informatiky. Len pol dňa pred zápisom som sa rozhodol pre FIIT, aj preto, že som chcel zostať na Slovensku.

Informatici sú dosť špecifický prípad. Vaše platy „v korporáte“ sú asi neporovnateľné s tým, čo dostanete v školstve. Neľutovali ste, že ste nešli radšej robiť do nejakej firmy? 

MŠ: Každému z nás sa asi stáva to, čo sa stávalo mne. Prišiel som na stretávku s bývalými spolužiakmi z fakulty, mali sme tesne po škole, a ich plat bol už v tom čase vyšší než môj, a to v násobkoch. Takže určite boli momenty, keď som si kládol otázku, či som sa rozhodol správne.

PP: Potvrdzujem. Ešte keď som bol doktorand, tak som pri nejakej príležitosti stretol bývalých spolužiakov. To bola streda a oni mi hovorili, že ten týždeň už do práce nepôjdu, pretože majú odrobené. Ja som trávil na fakulte desať hodín denne. Napokon aj teraz, keď som bol odídený, ma oslovili z jednej firmy, kde mi núkajú násobky toho, čo som mal v školstve.

Ten rozdiel v platoch je teda až v násobkoch? 

MŠ: Poviem to tak, keď som v roku 2008 končil inžinierske štúdium, dostal som štipendium vo výške 490 eur. V korporáte mali naši absolventi v tom čase priemerne 1400 eur. Faktom je, že medzičasom prišla valorizácia, takže aj platy v školstve sa trochu zdvihli. Zároveň sa však zdvihli aj platy v IT sektore. Náš čerstvý absolvent dnes podľa prieskumov začína s priemerným platom 2200 eur v hrubom, ktorý sa mu už po pár rokoch zvýši nad tritisíc, rozdiely oproti akademickému prostrediu sa teda takmer nezmenili.

Čo teda mladého informatika dokáže udržať v slovenskom školstve?

MŠ: V našom prípade to bola práca v mimoriadne tvorivom a inteligentnom prostredí. Ste v kolektíve, v ktorom sú niektorí kolegovia šikovnejší než vy vrátane mladších. Vaša práca spočíva v tom, že spoločne hľadáte riešenia, diskutujete o problémoch, stále vás to niekam posúva. V našich študentských komunitách nie je prítomný taký individualizmus, ako je možno na západe. Nemáme v povahe hrať až tak za seba, za každú cenu byť najlepší v ročníku. Študenti skôr ťahajú spolu.

Zároveň vám doktorandské štúdium umožní spoznať svet. Je motivujúce, keď vám publikujú článok v zahraničnom časopise. Vycestujete na nejakú konferenciu, kde sa aj pred kolegami z iných krajín ukážete ako rovnocenný partner. Zároveň vám to ponúkne možnosť skúmať, ako fungujú školy v zahraničí a rozmýšľať nad tým, čo z toho by sme mohli preniesť domov.

Peter Pištek pôsobil na FIIT ako prodekan pre bakalárske štúdium a propagáciu štúdia. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obaja ste pôsobili ako prodekani, dokonca v nízkom veku okolo tridsiatky. Čo nové ste teda mohli priniesť na vašu fakultu? 

PP: Môžeme to zhrnúť ako zvýšenie záujmu a starostlivosti o študenta. Stovky hodín sme študovali, ako to funguje na iných univerzitách, ako fungujú „šťastné firmy“, napríklad Zappos, ktorú neskôr kúpil Amazon. Pozerali sme motivačnú literatúru, inšpirovali sa úspešnými príkladmi z akademického prostredia, rozprávali sme sa manažérmi, ako je možné vytvoriť čo najpriateľskejšie prostredie. Radili sme sa s nimi, ako je možné preniesť korporátne mechanizmy na vysoké školy.

A na čo ste prišli?

MŠ: Zistili sme, že študenti sa málo zaujímajú o dianie na fakulte a málo jej dôverujú. Dôsledkom toho bolo, že keď o nej komunikovali, bolo to skôr „hejtovanie“, obzvlášť pre jej náročnosť. Väčšina chcela len prejsť a mať našu fakultu ako cennú položku do životopisu. Málokto ju pochválil alebo explicitne odporučil ostatným. Hovorili o nedostatkoch, už menej o pozitívach. Na tom sme sa rozhodli zapracovať.

PP:  Začali sme študentov lepšie počúvať. Postarali sme sa o to, aby študenti mohli prísť s akýmkoľvek podnetom a bude sa ním niekto zaoberať. Vieme, že informatici sú špecifická skupina, niektorí sú extrémni extroverti, niektorí zase extrémni introverti. Takže tí prví mohli prísť za nami do kabinetu a hneď na nás vysypať, čo majú na srdci, tí druhí mohli dávať podnety aj anonymne.

A to stačilo?

MŠ: Dôležité bolo, aby študent vedel, že škola sa o neho zaujíma. Na naše študijné oddelenie sme prijali zamestnankyne, ktoré si túto filozofiu osvojili. Študenti tam už nechodili s obavami, ako keď idú niečo vybavovať na úrad. Mohli prísť s akýmkoľvek podnetom. Pokiaľ bol vážne mienený, tak nielenže sa ním niekto zaoberal, ale študent zároveň dostal aj odpoveď.

Takže nešlo len o nejaké rutinné hodnotenie vyučujúcich na konci semestra?

MŠ: Nie, išlo o vážne mienenú spätnú väzbu. Niekoľkokrát do roka sme robili verejné vyhodnotenie podnetov. Zverejnili sme top 10 návrhov a k nim sme napísali vyjadrenie fakulty. Niekedy to boli návrhy, ktoré sa týkali predmetov alebo napríklad aj nefungujúcej klimatizácie. Inokedy sa zase študenti sťažovali, že musia obchádzať celú budovu fakulty, pretože vchod, ktorý majú najbližšie k internátom, bol zamknutý. Tak sme sa postarali o jeho odomknutie a zabezpečenie všetkého potrebného okolo bezpečnosti v budove.

PP: Toto aktívne riešenie problémov študentov sa postupne začalo prejavovať. Príklad: pred rokmi sme na fakulte mali 54-percentný úbytok študentov, to bolo obrovské číslo. Až 54 percent študentov nám po prvom ročníku skončilo. Teraz je ten úbytok 27-percentný. A pri tom sme vôbec neznižovali nároky, skôr naopak. Študentov, ktorí predčasne ukončia štúdium, prosíme, aby vyplnili dotazník. V ňom sa pýtame na ich dôvody.

V poslednom hodnotení len dvaja z tridsiatich bývalých študentov kritizovali fakultu. Absolútna väčšina písala o fakulte pozitívne, napriek tomu, že štúdium skončili neúspešne. Skôr ľutovali chyby, ktoré sami urobili. Tieto ich výpovede následne odovzdávame nastupujúcim prvákom, aby sa z toho mohli poučiť.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúšajú takéto modely aj na iných fakultách?

PP: Áno, aj na STU sa kolegovia z iných fakúlt zaujímali o tento náš prístup. Zaujímali sa oň napríklad aj kolegovia z Brna a Ostravy. Ponúkali nám, že keby sme ho spracovali do nejakej systematizovanej podoby, tak by ho od nás zakúpili.

O našej fakulte bolo v akademických kruhoch známe, že ako jedna z mála si mohla dovoliť sprísňovať podmienky prijatia pre študentov. Na iných fakultách sú nútení tie kritériá posúvať dole, pretože študentov ubúda, u nás je to naopak. Dokonca ani na českých fakultách si nemohli dovoliť sprísňovať podmienky prijatia, ako sme ich sprísňovali my.

Ako sa vám darilo súperiť s českými fakultami? Dekan Pavel Zemčík z brnianskeho VUT vám zložil poklonu, keď v našom rozhovore povedal, že študenti FIIT za normálnych okolností nemajú dôvod odchádzať k nim. 

PP: Na to máme opäť čísla. Nastupuje k nám 75 percent študentov, ktorí uspejú v našich prijímačkách. To znamená, že pre 75 študentov zo sto sme prvá voľba, pričom súperíme nielen s fakultami na Slovensku, ale aj s Ostravou, Brnom a Prahou. Našou výhodou určite je, že informatika ako taká ide na dračku. Zároveň si však dovolím povedať, že veľkú úlohu hrá spokojnosť našich študentov, ktorá sa až donedávna šírila ďalej.

MŠ: Na FIIT sme dávali výrazne menej peňazí do marketingu, nemuseli sme robiť žiadne veľké reklamné kampane. Veľkú časť reklamy nám postupne začali robiť samotní študenti, ktorí mladším kamarátom hovorili: „Poď na FIIT, tam je to super.“ Výsledkom bolo, že nás začalo uprednostňovať čoraz viac šikovnejších študentov stredných škôl.

Čo sa týka českých fakúlt, tie sú nesporne kvalitné. Zároveň však treba povedať, že v porovnaní s nami majú geografickú výhodu. Sú viac na západ a sú zahraničné, čo má samo osebe cveng. To všetko spôsobuje dlhodobý odliv mozgov zo Slovenska. A práve na FIIT sa nám podarilo tento trend výrazne zmierniť.

Ďalšia vec, ktorá sa vašej fakulte podarila, bola tesná spolupráca s najväčšími IT firmami na Slovensku. Viaceré z nich nedávno oznámili, že pre aktuálne spory už spolupracovať nechcú. Potrebovala vôbec fakulta takúto družbu?

MŠ: Miera spolupráce, ktorú sme mali s priemyslom, bola na slovenské pomery unikátna. Našli sme na fakulte model, keď nás firmy podporovali nie z filantropie, ale preto, že z toho sami mali hodnotu.

PP: Snahou bolo, aby bol ten model vzájomne výhodný a férový. Vyhli sme sa tomu, že firmám budeme robiť len HR agentúru, ktorá im vychová šikovných absolventov. Mali sme kódex, ktorý ochraňoval študentov a zabraňoval príliš skorému zamestnaniu sa, čo by ohrozilo ich štúdium. Odborníci z IT firiem preto chodili k nám prednášať, viedli študentom diplomové práce, viedli semináre. Na fakulte sme vybudovali spoločné výskumné laboratóriá, ktoré firmy mohli využívať na projekty, do ktorých zapájali aj našich študentov.

A tým sa pomaly dostávame k aktuálnym sporom, ktoré súvisia s nástupom dekana Ivana Kotuliaka. Na fakultu prišiel neskôr než vy, niekedy v roku 2008. Ako ste ho vnímali, keď bol ešte váš kolega?

PP: Ja mám s ním dlhoročnú skúsenosť, pretože som s ním pôsobil v rovnakom ústave, teda v Ústave počítačového inžinierstva a aplikovanej informatiky. O Ivanovi Kotuliakovi môžem povedať, že bol pre ústav prínosom, zaviedol nové predmety, ktoré sa týkali napríklad mobilných technológií. Bol žoviálny, celkom dobre vychádzal s kolegami. Keď v roku 2015 prvýkrát kandidoval za dekana, tak som ho podporoval.

Napätie na FIIT sa rozhorelo po tom, ako akademický senát pred rokom zvolil za dekana Ivana Kotuliaka. Väčšina zamestnancov stála za jeho predchodkyňou Máriou Bielikovou. Foto N – Vladimír Šimíček

V roku 2019 kandidoval druhýkrát, tentokrát už úspešne. Akademický senát fakulty mu dal viac hlasov než predchádzajúcej dekanke Márii Bielikovej. Mal aj vtedy stále vašu podporu?

PP: Ani keď oznámil, že bude kandidovať druhýkrát, tak som to nebral ako niečo apriori zlé. Bral som to tak, že by mi neprekážalo, keby ho zvolili. Veril som, že si stále budem môcť robiť svoju prácu. Potom sa to však začalo lámať.

Čím?

PP: Pred voľbou dekana sa rozbehla nechutná antikampaň proti dekanke Bielikovej. Obchádzali nás ľudia, ktorí sú dnes aj vo vedení FIIT, a hovorili nám, že Bieliková fakultu tunelovala. Vraj sa snažila zneužívať výskumné granty. Bol to nezmysel. Profesorka Bieliková v tom čase trávila dvanásť hodín denne prácou na fakulte a takéto obvinenie bolo k nej mimoriadne nespravodlivé. Nakladanie s finančnými prostriedkami, zvlášť pokiaľ ide o granty, je pod prísnou kontrolou. Sú kontrolované zo strany NKÚ, rektora i grantových agentúr. Ani by nedávalo logiku, že práve tieto peniaze by sa niekto snažil zneužívať.

MŠ: Pred voľbou dekana sme zažili niečo, na čo sme na fakulte neboli zvyknutí. Išlo hlavne o ten štýl. Všetci sme sa snažili rozvíjať fakultu, vychovávať študentov, komunikovať otvorene. Do toho prišla antikampaň, keď sa poza chrbát dekanky o nej, a dokonca o jej rodinných príslušníkoch, šírili nezmysly. Bolo to veľmi znepokojujúce.

Po tej voľbe ste stratili dôveru v nového dekana?

PP: Ja som človek, ktorý nemení názory tak rýchlo. Musí prísť séria rôznych momentov, aby sa niečo vo mne zlomilo. Pri dekanovi Kotuliakovi sa presne toto odohralo. Najprv to bola tá antikampaň, potom som v priamom prenose sledoval, ako manipuluje s členmi akademického senátu. Na zasadnutí, ktoré nasledovalo po voľbe dekana, doslova zdvíhal alebo brzdil ruku študentovi senátu podľa toho, kedy mal alebo nemal podať návrh na odvolanie predsedu senátu. Alebo podpredsedovi senátu doslova diktoval, čo má na zasadnutí povedať.

Väčšina zamestnancov FIIT STU stála za bývalou dekankou Máriou Bielikovou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kotuliakovi zástancovia hovoria, že ste mu nedali šancu. Aj rektor STU Fikar povedal, že vie pochopiť, ako je pre dekana ťažké viesť fakultu, „keď sa protistrana snaží zablokovať všetky cesty“.

PP: Ja som z jeho strany ani nevidel, že by o nejakú šancu stál. Od začiatku postupoval konfrontačne. Keď sme mu adresovali kritiku za spôsob, akým sa uskutočnila voľba dekana a čo nasledovalo po nej, prišla nám od jeho právnikov predžalobná výzva. To bol pre nás šok. My sme akademici, zaujímajú nás študenti, zaujíma nás výskum a rozvoj fakulty, nie sme nastavení na to, aby sme sa vŕtali v občiansko-právnych sporoch.

MS: Ivan Kotuliak je dekanom už ôsmy mesiac. Podľa mňa je ťažké viesť fakultu vtedy, keď nemáte podporu akademickej obce, na čo sme upozorňovali prakticky od samého začiatku. Dekanovi sa za celý ten čas nepodarilo získať dôveru, iba ju ďalej strácal.

Spory akcelerovali v januári, keď dekan Kotuliak vyhodil svoju predchodkyňu Máriu Bielikovú. Ako ste to vtedy vnímali?

MŠ: Dekan Kotuliak sa v decembri ujal funkcie a do mesiaca prijal na full-time osemnásť ľudí. Niektorým len navýšil úväzky, väčšinou však išlo o nových ľudí, ktorí prišli z prostredia mimo fakulty. Tým získali právo voliť do nášho akademického senátu. Z nášho pohľadu išlo o veľmi kontroverzný krok, ale stále sme to brali ako vnútrofakultný problém. Mali sme snahu vyriešiť si to medzi sebou, nezaťahovať do toho ani študentov. Lenže potom prišiel ten akt hodinovej výpovede profesorky Bielikovej. Jej vyhodenie bol zároveň moment, keď sa situácia na FIIT stala verejnou. Časť zamestnancov a stovky študentov vyhlásili štrajkovú pohotovosť.

PP: Tiež som si pôvodne myslel, že tú situáciu vyriešime. Nebola ani snaha dosiahnuť odvolanie dekana, ako sa často prezentuje. Väčšina z nás len chcela, aby dekan mal nad sebou kontrolu. Chceli sme mať akademický senát, ktorý bude môcť dekana kontrolovať. Dekan však zmenil pomery síl, keď prijal tých osemnásť nových ľudí, čím si zvýšil šance, že do senátu budú zvolení jemu lojálni ľudia.

Kríza na FIIT môže ovplyvniť vysoké školstvo

  • Rozbuškou konfliktu bola voľba dekana v júni 2019. Sedem z 12 členov akademického senátu fakulty zvolilo Ivana Kotuliaka, väčšina zamestnancov však podporovala jeho súperku, predchádzajúcu dekanku Máriu Bielikovú.
  • Niektorí členovia senátu zložili funkcie, odvtedy dekan nemá kontrolný orgán.
  • Rektor STU Miroslav Fikar sa neúspešne pokúsil dohodnúť kompromis, po ktorom mal Kotuliak znovu prijať Bielikovú.
  • V Správnej rade STU sedia vplyvné osobnosti biznisu. Proti Kotuliakovi vystúpil Alexej Beljajev z Tatravagónky, Mário Lelovský z únie zamestnávateľov či Richard Marko z Esetu. Na jeho stranu sa postavil Vladimír Slezák zo slovenského Siemensu.
  • Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) naznačil, že kríza na FIIT ho môže priviesť k snahe zmeniť financovanie vysokých škôl aj fungovanie akademickej samosprávy.
  • Koncom júna rektor Fikar oznámil, že navrhne Kotuliakovo odvolanie. Akademický senát STU by mal o tomto návrhu hlasovať v pondelok 13. júla.

Koncom januára sa konali voľby do senátu FIIT, ktorý bol od voľby dekana nefunkčný. Voľby však neboli uznané, oficiálne preto, že chýbal jeden podpis na prezenčnej listine voličov. Bývalá dekanka Bieliková to označila za zásah do demokratických princípov. Vidíte to podobne? 

PP: Nesúlad počtu podpisov na prezenčnej listine ako dôvod neuznania volieb je veľmi neštandardný. Keby toto mal byť dôvod na neuznanie volieb, tak na Slovensku sa neuskutočnia pomaly žiadne voľby. Podobné otázniky vzbudil aj „veľký“ senát STU, keď následne potvrdil neplatnosť volieb.

Na fakulte ste chceli zostať aj po tom všetkom?

MŠ: Naším cieľom bolo a stále je vychovávať lídrov v oblasti IT, a tým pomáhať Slovensku. Dúfali sme, že sa tá situácia nejakým spôsobom vyrieši. V marci prišla korona, čo bola ideálna možnosť pre dekana tú situáciu upokojiť. Stal sa však presný opak. Vy ste spomenuli výhradu, že sme dekanovi vraj len hádzali polená pod nohy. V skutočnosti dekan premrhal všetky možnosti, keď mohol spory urovnať.

Konkrétne?

MŠ: V priebehu jari mal vypísať výberové konania na miesta zamestnancov, ktorým k 30. júnu skončili úväzky. Slušnosť je urobiť to dva mesiace predtým, aby ľudia buď vedeli, či budú pokračovať, alebo mali dosť času hľadať si iné pracovné miesto. Dekan však žiadne výberové konania nevypísal, a pritom dlho deklaroval, že to urobí. Niektorým zamestnancom podľa ľubovôle dočasne úväzky predĺžil, niektorým nepredĺžil a skončili. Ja som sa dozvedel, že končím, sedem dní pred 30. júnom, Peťo sa to dozvedel dokonca len päť dní pred tým.

Podľa vás dekan zámerne nepredĺžil zmluvy tým, ktorí boli k nemu kritickí? 

PP: Mne osobne sa to tak zdá, keďže dôvody, ktoré nám boli povedané, sa časom menili. V princípe sú aj tak smiešne. Každý z nás mal veľmi zaujímavé výsledky vo výskume a v pedagogike. Mne sa napríklad podarilo významne sa posunúť v plnení kritérií pre docentúru.

MS: Otázka, prečo nám neboli predĺžené úväzky, je skôr na dekana, ale javí sa to tak, ako to hovoríte. Ja osobne nepoznám kľúč pre rozhodovanie, ani žiaden oficiálny dôvod nepredĺženia zmluvy. V mojom prípade mi dekan ešte niekoľko týždňov pred oznámením o nepredĺžení zmluvy ponúkal, aby som sa opätovne stal prodekanom.

Viacerí pedagógovia v reakcii na váš koniec ohlásili, že skončia aj oni. Celkovo by malo ku koncu augusta fakultu opustiť 27 ľudí. Môže ich dekan nahradiť? 

MŠ: Poviem to hrubo: každý súdny informatik ide robiť do praxe, nezostáva v školstve. Samozrejme, preháňam, ale chcem tým ilustrovať, aké je ťažké zohnať kvalitného informatika, aby išiel pracovať do školstva a bol zamestnaný na plný úväzok. My sme mali problém nájsť kvalitných pedagógov aj v časoch, keď bola naša fakulta v rozkvete.

Dekan hovorí, že časť odchádzajúcich pedagógov si svoje rozhodnutie rozmyslí a ten zvyšok dokáže nahradiť. 

MŠ: Ja som presvedčený, že ak sa nič nezmení, skončí všetkých 27 pedagógov, ktorí podpísali otvorený list rektorovi. Zároveň si neviem predstaviť, že by v takejto situácii prišli na fakultu nejakí noví kvalitní ľudia, ktorí by spojili svoje meno so súčasným vedením.

Čo by bolo s fakultou, keby naozaj všetkých 27 pedagógov skončilo?

MŠ: To bude úplný rozpad, ktorý už nebude v ľudských silách v krátkom čase opraviť. Fakulta v podobe, v akej sme ju poznali, skončí. Odchádzajú z nej odborní asistenti, profesori, docenti. Medzi nimi sú garanti, na ktorých sú naviazané študijné programy, na týchto ľudí sú naviazané desiatky predmetov. Študijný program sa nedá vyrobiť len tak od stola, naše študijné programy sme budovali roky. Brúsili sme ich aj vďaka podnetom od študentov, predmety sme rôzne vylepšovali, prispôsobovali a citlivo presúvali medzi ročníkmi, aby lepšie nadväzovali na iné predmety.

Teraz tieto predmety nebude mať kto učiť. Môže trvať roky, kým sa študijné programy na fakulte plnohodnotne obnovia. Určite to bude trvať dlhšie, než je funkčné obdobie súčasného dekana. Škoda na viacerých generáciách absolventov informatiky môže byť nevyčísliteľná.

PP: Zároveň je tu otázka akreditácie. Ak by platili doterajšie akreditačné kritériá, tak podľa môjho názoru by FIIT o akreditáciu prišla. Inak povedané, dostala by zákaz učiť. Ako už bolo povedané, fakulta prichádza o väčšinu ľudí, ktorí sú nutní pre chod študijných programov.

Čím si vysvetľujete, že senát STU dekana stále drží? Koncom júna odmietol návrh na to, aby mu vyslovil nedôveru. 

MŠ: To je niečo, čo nám zvnútra fakulty nedáva zmysel. Čakali sme, že senát STU zasiahne oveľa skôr, niektoré jeho rozhodnutia však vyznievali presne opačne. Je možné, že členovia senátu len nemajú všetky informácie. Neverím, že by bolo v ich záujme legitimizovať to, čo sa na FIIT deje. Veď viacerí z nich sú tiež riaditelia ústavov, tiež by ťažko znášali, keby im ich vlastný dekan robil rošády, aké robil nám, keď nechal niekoho cudzieho rozhodovať o našich študijných programoch a riaditeľ ústavu, ktorý je zodpovedný za tieto študijné programy, sa mohol len nečinne prizerať.

Takže podľa vás členovia senátu STU majú informácie len od Kotuliaka?

MŠ: Senát až koncom mája rozhodol, že si nechá urobiť analýzu diania na našej fakulte. Dajme teraz bokom, že je to rok potom, ako tá kríza vypukla. Dodnes však neoslovili nikoho zo strany nespokojných zamestnancov, aby získali ich pohľad. Takže sa obávam, že aj v pondelok, keď bude ďalšie zasadnutie senátu, sa budú rozhodovať len na základe neúplných informácií. V argumentácii môžu vyhrať dezinformácie a ľúbivejší rečníci ako pravda a skutočné fakty.

PP: Ja viacerých členov senátu poznám, keďže som v senáte STU kedysi pôsobil ako zástupca študentov. Neviem si predstaviť, že by viacerí z nich dokázali držať dekana, keby vedeli, čoho všetkého sa dopustil. Oni však majú aj svoju prácu, musia sa venovať vlastným fakultám. A keď dostanú selektívne informácie o tom, čo sa deje u nás, nemusia mať kapacitu na to, aby si ich overili.

Rektor STU v nedávnom rozhovore povedal, že medzi akademikmi vládne konzervatívne prostredie. Nadovšetko ctia pravidlo, že keď je dekan zvolený, má dovládnuť do konca.

PP: Aj z môjho pohľadu bol dekan legálne zvolený. Ale po tom množstve prešľapov by mal skončiť sám a nie čakať na odvolanie.

MŠ: Pre mňa je zvláštne, keď dodržanie takéhoto pravidla ide na úkor kvality fakulty a záujmy jej študentov.

Veľmi kriticky sa o akademických orgánoch STU vyjadril Mário Lelovský, ktorého senát následne navrhol odvolať zo správnej rady univerzity. Podľa neho „páni akademici“ nezvládli svoje slobody, preto by do ich kompetencií mal zasiahnuť štát. Čo si o tom myslíte? 

PP: Výhodou demokracie je, že za normálnych okolností má samo-opraviteľné mechanizmy. V prípade našej fakulty sa však ukázalo, že niektoré mechanizmy chýbajú. Ukázalo sa, že fakulta môže byť v rozvrate, môže mať rok nefunkčný akademický senát, a nie je cesta, ako to vyriešiť. Preto je na mieste uvažovať, či by nemali pribudnúť mechanizmy, ktoré by takýmto problémom dokázali predísť vrátane posilnenia právomocí rektora, ktorý dnes môže byť v mnohých veciach len pozorovateľ. Ideálne tak, aby si samospráva vedela efektívnejšie vyriešiť vlastné problémy.

MŠ: Niektorí sa snažia navodzovať dojem, že to, čo sa deje na našej fakulte, sa deje aj inde. Že je to vlastne bežná situácia, keď časť zamestnancov nesúhlasí so zvolením dekana. V skutočnosti je situácia na FIIT mimoriadna, že dekan urobil kroky, ktoré sú bezprecedentné a pre ktoré môže celá fakulta, ako sme ju poznali, skončiť.

Je ešte možné tú situáciu zvrátiť tým, že by bol dekan v pondelok odvolaný? 

MŠ: Odvolanie dekana by bol len prvý krok, ktorý však sám osebe nie je postačujúci. Akademická obec stále nie je skonsolidovaná, fakulta stále nemá funkčný akademický senát. Naďalej tam oficiálne pracujú zamestnanci, ktorých priviedol dekan Kotuliak, pri ktorých máme pochybnosti o oprávnenosti ich prijatia. Takže stále je tu niekoľko otáznikov.

PP: Súhlasím, že odvolanie dekana je len prvý, ale veľmi dôležitý krok. Aj keby k nemu došlo, stále nebude jednoduché vrátiť veci do starých koľají. Na fakulte je dnes mimoriadne toxické prostredie prinesené zvonka.

Teraz ste oficiálne bez práce, kam zamierite? Hľadáte si už iné zamestnanie?

PP: Sami nikoho neoslovujeme, oslovujú nás. Dostávame ponuky z akademického prostredia aj z korporátu. Zatiaľ neviem, čo budem robiť. V septembri ma čaká svadba, dovtedy si dávam čas. Po tom všetkom sa mi naštrbila dôvera v akademické prostredie na Slovensku, takže neviem, či v ňom chcem ďalej zostať.

MŠ: Ani ja sa momentálne do ničoho nehrniem. Fakulte sme venovali obrovské množstvo času, nazbierali sme zároveň veľmi cenné know-how. Ja by som určite rád zostal pri tom, čo som robil doteraz a vychovával ďalšie IT talenty pre Slovensko. Akademické prostredie úplne nezavrhujem. Chcem veriť, že to, čo sa udialo na FIIT, bola len nejaká anomália.

Marián Šimko (36)

Na FIIT pôsobil od roku 2003, keď na ňu ako študent automaticky prestúpil z Fakulty elektrotechniky a informatiky, z ktorej sa FIIT oddelila. Ako pedagóg pôsobil v Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva, zameriaval sa na inteligentné informačné systémy, spracovanie prirodzeného jazyka či manažment pri tvorbe softvéru. V rokoch 2015 až 2019 za dekanky Márie Bielikovej bol prodekanom pre inžinierske štúdium a spoluprácu s absolventmi. V uplynulých mesiacoch bol neoficiálnym hovorcom vzbúrenej časti pedagógov proti dekanovi Ivanovi Kotuliakovi, koncom júna mu dekan nepredĺžil úväzok.

Peter Pištek (34)

Na FIIT nastúpil v septembri 2004 v rámci prvej várky prvákov, ktorých táto vtedy novovzniknutá fakulta prijala. Bol predsedom študentskej časti akademického senátu STU a členom Študentskej rady vysokých škôl. Ako pedagóg pôsobil v Ústave počítačového inžinierstva a aplikovanej informatiky, venoval sa informačnej bezpečnosti a viedol predmet forenznej analýzy. V roku 2015 sa stal prodekanom pre bakalárske štúdium a propagáciu štúdia, ako tridsaťročný bol najmladším človekom v takejto funkcii na STU. Po niekoľkých krokoch od nového zvolenia dekana Kotuliaka sa pridal ku skupine, ktorá proti nemu kriticky vystupovala, koncom júna mu dekan nepredĺžil úväzok.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie