Koronavírus sa možno šíri aj vzduchom. V interiéri treba nosiť rúška a vetrať, vraví virológ

10. marca 2020 sa neďaleko Seattlu zišlo v miestnom kostole 61 členov speváckeho zboru Skagit Valley Chorale, aby si zaspievali. Skúška trvala dva a pol hodiny.

Ľudia dodržiavali preventívne opatrenia – dezinfikovali si ruky, neobjímali sa a nepodávali si ruky.

Napriek tomu sa novým koronavírusom nakazilo prinajmenšom 33 zboristov. Dvaja z nich ochoreniu COVID-19 podľahli.

Aj keď nemožno vylúčiť, že sa vírus šíril kvapôčkami, ktoré vykašľal niektorý z členov speváckeho zboru, vedci sa prikláňajú k možnosti, že vírus sa mohol šíriť vzduchom (z angl. airborne).

Vdýchnuť miniatúrnu časticu s vírusom

Ak by to tak bolo, znamenalo by to, že nový koronavírus sa nešíri iba kvapôčkami (viac ako 5 mikrometrov), ktoré nakazený vylúči pri hovorení, kýchaní alebo kašľaní, ale aj na oveľa menších časticiach s priemerom do 5 mikrometrov.

Kvapôčky sú relatívne veľké a ťažké, takže prekonajú iba minimálnu vzdialenosť okolo dvoch metrov a rýchlo padajú k zemi. To už neplatí v prípade, že sa nový koronavírus šíri vzduchom, lebo miniatúrne častice v ňom zotrvajú dlhšie a vietor či prievan ich dokáže preniesť na oveľa väčšie vzdialenosti.

Heslá ako „umývaj si ruky, zachrániš život“ naďalej platia, no zdá sa, že nestačia, ak sa vírus šíri aj vzduchom.

V takom prípade by sa novým koronavírusom dalo nakaziť aj vtedy, keď si človek pri vstupe do miestnosti dezinfikuje ruky a dodržiava odstup, no ak je taký priestor uzavretý a nevetrá sa v ňom, je možné, že vdýchne miniatúrne častice s vírusom, ktoré okamžite nespadli k zemi po tom, čo ich chorý človek vydýchol.

229 vedcov sa obrátilo na WHO

229 vedcov a vedkýň z viac ako 30 krajín sveta zverejnilo v pondelok v časopise Clinical Infectious Diseases komentár, v ktorom sa obracajú na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby zvážila možnosť, že nový koronavírus sa prenáša aj vzduchom.

„Nejde o útok na WHO. Je to vedecká debata, no mali sme pocit, že s ňou musíme ísť na verejnosť, lebo aj po mnohých diskusiách odmietali (v organizácii) načúvať dôkazom,“ povedal pre Reuters spoluautor komentára a chemik Jose Jimenez z univerzity v Colorade.

Svetová zdravotnícka organizácia na tlačovej konferencii v utorok 7. júla uviedla, že sa témou bude zaoberať a vydá novú smernicu o prenose vírusu na miestach, kde sa nedodržiava bezpečná vzdialenosť medzi ľuďmi a priestor sa dostatočne nevetrá.

„Hovorili sme o možnosti prenosu vzduchom a prenose aerosólmi ako o jednom zo spôsobov prenosu ochorenia COVID-19,“ povedala Maria Van Kerkhoveová z WHO.

Benedetta Allegranziová z WHO pripustila možnosť, že nový koronavírus sa šíri vzduchom, no dodala, že závery nepovažuje v tejto chvíli za definitívne. „Možnosť prenosu vzduchom na verejných miestach, obzvlášť v preplnených, uzavretých a zle odvetrávaných priestoroch, nemožno vylúčiť,“ dodala Allegranziová.

Lidia Morawska, odborníčka na aerosóly a hlavná autorka článku z Clinical Infectious Diseases, uviedla, že je stanoviskom WHO „potešená, cíti úľavu a ohromenie“.

Súčasné opatrenia nemusia stačiť, varujú

Debata, či sa nový koronavírus šíri vzduchom, prebieha už niekoľko mesiacov. Ešte 2. apríla písal magazín Nature článok, že „experti sa nedokážu zhodnúť“. Čoraz viac sa však klonia k záveru, že prenos vzduchom je možný.

Svetová zdravotnícka organizácia dosiaľ háji predstavu, že nový koronavírus sa šíri výhradne kvapôčkami a dotykom s kontaminovanými povrchmi.

Podľa vedcov a vedkýň je to chyba, lebo v prípade, že sa vírus naozaj šíri vzduchom, sa neprijali dostatočné opatrenia, aby sa zabránilo nákaze takýmto spôsobom.

„Máme obavy, že neschopnosť akceptovať možnosť, že vírus sa šíri vzduchom, a nedostatok jasných opatrení proti vírusu, ktorý sa môže šíriť vzduchom, bude mať vážne následky: ľudia si môžu myslieť, že ak dodržiavajú súčasné odporúčania, sú plne chránení, no v skutočnosti treba prijať ďalšie opatrenia, aby sa ďalej znížilo riziko infekcie,“ uvádza sa v komentári adresovanom WHO.

Treba dodať, že nie všetci vedci a vedkyne sú presvedčení, že nový koronavírus sa na 100 percent prenáša vzduchom, ako píše Nature. Na námietky, že WHO reaguje na nové poznatky pomaly, zareagovala organizácia vyhlásením, že prenos vzduchom považuje za možný, jednoznačné dôkazy však zatiaľ chýbajú.

Vetrať, nosiť v interiéri rúška

Podľa virológa Borisa Klempu sa vedecká obec už dlhšie kloní k názoru, že nový koronavírus sa šíri aj vzduchom. „Hoci je to veľmi ťažké jednoznačne určiť,“ povedal vedec a dodal: „Ani pri takom intenzívne skúmanom víruse, ako je ten chrípkový, nie sú názory na prenos vzduchom vo vedeckej komunite jednotné.“

Odborník vedie Oddelenie ekológie vírusov na Virologickom ústave Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Ak sa nový koronavírus naozaj šíri vzduchom, potom treba podľa Klempu „nosiť v interiéri rúška, treba vetrať a minimalizovať dĺžku pobytu v spoločnej miestnosti“.

„Čím dlhšie trvá pobyt v miestnosti s infikovanou osobou, ktorá rozpráva, tým vyššie je riziko nákazy,“ dodal Klempa.

Prípad v reštaurácii

Morawska a jej tím vydali minulý mesiac pre-print, v ktorom píšu, že k nákaze zboristov neďaleko Seattlu – o ktorej sme písali v úvode – stačilo, že speváci boli spolu viac ako dve hodiny a miestnosť nebola dobre odvetrávaná.

Uvedená štúdia ešte nebola recenzovaná, nevyšla vo vedeckom časopise, a preto ju treba brať – rovnako ako všetky pre-printy – s rezervou.

Ďalšia štúdia mapovala udalosti z 24. januára 2020, keď v reštaurácii v čínskom Kantone obedovala rodina z Wu-chanu. Do 5. februára diagnostikovali desiatim zákazníkom COVID-19 a autori štúdie si myslia, že „k šíreniu nákazy v reštaurácii prispela klimatizácia“.

Existuje predpoklad – hoci nie je potvrdený –, že klimatizácia mohla rozfúkať drobné aerosóly s vírusom, takže ich vdýchli zákazníci zariadenia. Ak by sa vírus šíril iba vo väčších kvapôčkach, je možné, že by sa nakazilo menej ľudí, lebo kvapôčky by rýchlejšie klesli na zem, špekuluje Nature.

Hovorili minútu, vylúčili viac ako tisíc malých častíc

Minulý mesiac vyšla štúdia v kvalitnom časopise PNAS, v ktorej využili laserové svetlo, aby zaznamenali častice, ktoré vylučovali zdraví účastníci experimentu, keď hovorili.

Autori vypočítali, že keď ľudia nahlas hovorili jednu minútu, vylúčili viac ako tisíc malých častíc s priemerom do 4 mikrometrov, ktoré vo vzduchu zotrvali aspoň osem minút.

Z toho podľa nich plynie, že „existuje výrazná možnosť, že normálne rozprávanie v uzavretých priestoroch vedie k prenosu vírusu vzduchom“.

Podľa štúdie z minulého mesiaca vydanej v časopise Journal of Infectious Diseases stratil nový koronavírus v aerosóloch zo slín 90 percent zo svojej infekčnosti do šiestich minút, keď vzorku vystavili slnečnému svitu, ale až za dve hodiny v prípade, že sa vzorka nachádzala v tme.

Dosiaľ nie je jasné, koľko vírusových častíc treba, aby došlo k nákaze.

Kritizujú WHO

Na argumenty, že nový koronavírus sa môže šíriť aj vzduchom, zareagovalo nemecké ministerstvo zdravotníctva už v máji, keď uviedlo, že „štúdie naznačujú, že nový koronavírus sa môže šíriť aj cez aerosóly“.

Na nové poznatky istým spôsobom zareagovali aj v Spojenom kráľovstve či v Centrách pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v Spojených štátoch, spomína Nature.

Prečo nezareagovala aj WHO?

Ústretovejší vedci hovoria, že Svetová zdravotnícka organizácia si musí byť absolútne istá, kým vydá rozhodnutie, že nový koronavírus sa môže prenášať aj vzduchom. Zvažovať musí aj prípadné obavy, ktoré by plynuli z prenosu vzduchom. „Ak ľudia počujú ‚prenos vzduchom‘, zdravotnícki pracovníci odmietnu prísť do nemocnice,“ cituje Reuters chemika Jimeneza. Podľa neho hrozí aj to, že ľudia vykúpia respirátory, takže „pre rozvojové krajiny nič nezostane“.

Kritici vytýkajú WHO, že organizácia sa rozhoduje pomaly a niekedy nesprávne. Spomínajú, ako šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus chválil Čínu za prístup v boji s novým koronavírusom, hoci krajina na počiatku výrazne podcenila pandémiu a zastrašovala lekárov, ktorí varovali, že ochorenie je vážne.

Vytýkajú jej aj postoj k rúškam, ktorý WHO prehodnotila dávno po tom, čo sa vo viacerých krajinách používali niekoľko mesiacov. Smernicu o používaní rúšok upravila organizácia až 5. júna a ich nosenie odporučila v obchodoch či MHD, kde nemožno dodržiavať odstup.

Prehľadová štúdia a meta-analýza desiatich štúdií vydaná minulý mesiac v Lancete preukázala, že rúška znižujú riziko infekcie COVID-19.

Virológ Klempa považuje prístup WHO za „príliš konzervatívny“. „Reakcia je pomalšia, ako by mohla byť. Možno je to zodpovednosťou, že sa boja príliš rýchlo meniť stanoviská, kým si nie sú absolútne istí. Každopádne, myslím si, že WHO mohla oveľa viac mobilizovať už skôr.“

Dostupné z: DOI: http://dx.doi.org/10.15585/mmwr.mm6919e6