Denník N

Umenie nemá slúžiť politikom, odstránením sôch dejiny negumujeme, hovorí historička umenia Zuzana Bartošová

Zuzana Bartošová. Foto - Lucia Bartošová
Zuzana Bartošová. Foto – Lucia Bartošová

Slovensko sa mnohokrát vzdalo umenia, ktoré vzniklo na jeho území, a označilo ho za „neslovenské“. „My stále hľadáme akúsi ‚slovenskosť’ v umení. Vo výtvarnej sfére je to však falošné, pretože výtvarné umenie hovorí medzinárodným jazykom,“ hovorí Zuzana Bartošová.

Podcasty nájdete na: AppleGoogleSpotifyPodbeanRSS

Ako by ste ako historička umenia definovali, čo je vlastne umenie?

Jedna jediná definícia umenia neexistuje. Každá epocha, každá doba, dnes už snáď každá generácia filozofov a estetikov má svoju vlastnú. Aj v tejto oblasti existujú módne vlny a polemika názorových skupín, uplatňujú sa ideologické vplyvy. Veľa záleží na tom, kto vyznáva aké náboženstvo, z akého je prostredia, z akej kultúrnej či spoločenskej vrstvy pochádza, aký je vzdelaný.

Definície v princípe zaujímajú len odborníkov. Tí musia vedieť, ktorú školu, ktorého filozofa a estetika pri svojich úvahách vyznávajú. Pokiaľ je niekto len ctiteľom umenia, definíciou sa trápiť nemusí. Ide o to, aby si našiel takú, ktorá je blízka jemu samému či jej samej.

Podľa čoho má laik cítiť, že niečo umením je a iné nie je? Podľa toho, či sa mu niečo páči, alebo nepáči? Ktoré predmety sú „úžitkové“ a ktoré „umelecké“?

Problém je v tom, že umenie sa nedá len cítiť. Človek by mal byť vzdelaný, rozhľadený, otvorený voči novému poznaniu, voči minulosti. Čím je osobnosť komplexnejšia, tým je človek na lepšej ceste, aby dokázal umenie nielen cítiť, ale aj prežiť, pochopiť, porozumieť mu.

Ak by ste sa napríklad pýtali konkrétne na výtvarné umenie, tak ono má svoj vlastný jazyk. Tak, ako keď niekto nevie po latinsky a nebude rozumieť, ak naňho začnete hovoriť latinčinou, tak isto väčšina ľudí pri výtvarnom umení zastane na hranici „páči sa mi to – nepáči sa mi to, cítim – necítim“.

Čiže umením nie je to, čo sa páči mne?

To vôbec nie. To neplatí.

Čo vkus a umenie?

Povedala by som, že je to komprimované. Keď sa pozeráte na nejaký obraz, počúvate hudbu alebo ste v divadle, vo vašom zážitku sa tieto dve veci nedajú oddeliť. Ste tam vy ako človek, ktorý cíti, vníma a rozumie.

Avšak iný zážitok máte na hre nemeckého autora, ktorú herci hrajú v nemčine, pričom vy po nemecky nehovoríte, a iný zážitok budete mať vtedy, ak po nemecky viete.

Problém je s výtvarným umením a jeho jazykom. Mnohí ľudia povedia „Mne sa páči staré umenie, toto moderné je…“ a začnú hľadať rôzne hanlivé výrazy, ktoré by do vety doplnili.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Podcast Denníka N

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie