Denník N

Láska v čase európskej byrokracie: Keď si Holanďanka berie Slováka

Vydávať sa ako cudzinka na Slovensku znamená veľa kafkovských zážitkov s úradmi.

O desať dní sa idem vydávať. Ako každá nevesta behám hore-dole medzi krajčírkou, zoznamom hostí, hľadaním ideálnej kytice. Už sa mi prisnila aj prvá nočná mora, v ktorej blúdim pred obradom v úzkych uličkách a neviem nájsť svedkyňu.

Ozajstná nočná mora však je realita. Ako Holanďanka, ktorá si berie Slováka na Slovensku, som potrebovala tri potvrdenia z Holandska. Dve z nich sú celkom ľahké a jasné, ale tretie, „doklad o právnej spôsobilosti k uzavretiu manželstva“, sa ukázal byť kafkovský sen.

Od slovenských úradov som na jeho získanie potrebovala osem rôznych potvrdení od ôsmich úradov, ktorých pečiatku som potom musela dávať overovať na ďalších šiestich vyšších úradoch, úradne preložiť a poslať do Holandska. Trvalo to viac ako štyri pracovné dni a stálo vyše 450 eur na kolky, overovanie, preklady a kuriérov.

Môžem však povedať, že to bol kvalitný integračný kurz o Slovensku: naučila som sa, že výpis z matriky overuje okresný súd, ale potvrdenie od notára zase Justičný palác a že ako cudzinka s trvalým pobytom nebudem nikdy zapísaná na matrike v obvode, kde bývam, ale vždy budem patriť na cudzineckú políciu.

Musím povedať, že všade, na matrike, krajskom súde, boli ľudia milí a ochotní a snažili sa nám pomôcť. Výnimkou bola cudzinecká polícia a ministerstvo vnútra, kam som musela ísť po doklad o pôsobení na Slovensku. Mysleli si, že ich vyšší orgán vydávajúci overenia je ministerstvo vnútra.

To má v Bratislave tri pobočky a až pri návšteve druhej (na prvej nevedeli), nám pán pri telefóne povedal, že overenie nedajú. Robil si srandu, že dá cudzineckej polícii po zadku, lebo nevie, že overenie dáva ministerstvo zahraničia. V sídle tohto ministerstva nám zase povedali, že sa príslušná divízia pred mesiacom presťahovala inam. A až na novom mieste sme sa na druhý deň dozvedeli, že nám cudzinecká polícia dala zlý štempel a musíme sa tam vrátiť.

Najkrajším momentom bolo, keď som zistila, že „potvrdenie o osobnom stave“, ktoré slovenský štát potrebuje z Holandska, môže holandská vláda vydať iba na základe „potvrdenia o osobnom stave“ zo Slovenska, ktoré však neexistuje.

Pre istotu opakujem: slovenský štát žiada od cudzincov potvrdenie, ktoré na Slovensku neexistuje, a holandský štát ho vie iba vydať iba na základe tohto neexistujúceho slovenského potvrdenia. Jedna múdra matrikárka nám poradila, aby som u notára „deklarovala“, že som slobodná, a po štyroch telefonátoch do Holandska mi tam, našťastie, potvrdili, že to budu akceptovať.

Tá istá múdra pani nám potom prezradila, že Slovensko v októbri čaká zmena zákona, ktorá v rámci Európy zruší povinnosť doložiť právnu spôsobilosť k uzavretiu manželstva, či by sa mi teda neoplatilo pár mesiacov so svadbou počkať. Čakať vďaka intenzívnemu maratónu nemusíme, teším sa však na chvíľu, keď budem ohlasovať zmenu osobného stavu a zanesiem sobášny list na matriku. Pardon, na cudzineckú políciu.

Teraz najčítanejšie