Denník N

Austrálski turisti v Bratislave: Máte málo černochov a veľa grafitov

Austrálčania a Peter Chrenka z cestovnej kancelárie Authentic Slovakia. FOTO N - Vladimír Šimíček
Austrálčania a Peter Chrenka z cestovnej kancelárie Authentic Slovakia. FOTO N – Vladimír Šimíček

Ako vidí Bratislavu postarší pár Austrálčanov z okna rozheganej dodávky Škoda 1203, ktorá turistom ukazuje iné zákutia mesta, než je opravené centrum.

„Takže to je… hotel,“ uistí sa Austrálčanka, keď zdoláme vrchol kopca v rozheganej dodávke. Áno hotel, dokonca nie hocijaký, hovorí jej sprievodca.

„Nocovala tam aj vaša kráľovná. V tej istej izbe a posteli ako Putin.“ Zvonku chvíľu obzeráme sivú vládnu rezidenciu s výhľadom na Rakúsko a musíme ísť ďalej. Hotel Bôrik je len jedno z prekvapení Bratislavy.

„Nevidím tu čiernych ľudí a len málo Aziatov. Nemáte tu aspoň nejakých Bulharov či Rumunov? Ste podobná kultúra a máte vyššie platy. Prečo sa sem nehrnú?“

Ian počúva vysvetlenie, že typický Balkánec sa nepohrnie na Slovensko. Radšej ide do Nemecka. Na Západ. To slovo ho zaujme. „Veľmi zvláštne narábate s jazykom. Ste súčasťou Európskej únie, platíte eurami, hranice však stále máte v hlave. Vy sa stále necítite Západom?“

Je zábavné stráviť celé dopoludnie s párom starších Austrálčanov na prehliadke Bratislavy natlačení na sedadlách starožitnej dodávky. Salvy smiechu konkurujú zavýjaniu motora. Po hodinách rozprávania však cítime únavu.

Ian sa nedá zastaviť a stále chrlí otázky.

Kofola chutla. FOTO N - Vladimír Šimíček
Kofola chutila. FOTO N – Vladimír Šimíček

Jazda horúcou súčasnosťou metropoly

Mala auto v socializme úplne každá rodina? Ako presne vyzerala hranica? Boli ploty vysoké? Odkiaľ vieme po anglicky? A odkiaľ sa po anglicky naučili tí, ktorí nás učili? Slúžili sme v armáde? Prečo sú Slováci katolíci a Česi ateisti?

Na niektoré otázky sme primladí. Čo si ľudia hovorili o režime, o tom môže tridsiatnik len špekulovať. Iné veci vieme hmlisto (fungovanie Tuzexu), ďalšie sú bez odpovede. Prečo Prešov a nie Prešof?

Cestovná kancelária, ktorá okruh zostavila, sa volá Authentic Slovakia a jej prístup predstavuje v Bratislave unikát. Obchádzame bežné trasy, historické centrum aj hrad, mierime do Petržalky, na Slavín a posedieť si pri Kalvárii v nesmrteľnej krčme Funus.

Okrem porcie soc-pop retra je to jazda aj horúcou súčasnosťou metropoly, do ktorej sú zahrnuté čierne stavby, mrakodrapy či jamy po odstránených priemyselných pamiatkach.

Napriek tomu Austrálčanov najviac láka socializmus. Pre Iana a Rosie je to prvý pobyt na území bývalého Východu (Berlín sa neráta). Sú zvedaví na to, ako žili na Slovensku ľudia pred štvrťstoročím.

Chcú sa dotknúť minulosti, ktorú inak pred cudzincom skrývame, ktorú sme sa naučili nevnímať alebo v nej vidíme len ostalgickú banalitu. Pre nich je to exotika.

V tisícdvestotrojke sa už povozili aj pravé anglické dámy v klobúkoch. FOTO N - Vladimír Šimíček
V tisícdvestotrojke sa už povozili aj pravé anglické dámy v klobúkoch. FOTO N – Vladimír Šimíček

Čo turistom inak neukážu

„Chceme vidieť, čo turistom neukážu na normálnej prehliadke,“ vysvetľuje päťdesiatnik, prečo sa im zdalo málo prejsť sa korzom a odniesť si matriošku zo stánku.

„Samozrejme, máte pekné historické centrum, pre nás je to však vzdialená, neprehľadná história. Osobne ma priťahujú roky, čo sa kryjú s mojím životom. A nedávne dejiny má Bratislava úžasné.“

Vysoký Ian nie je žiaden historik, ale strojný inžinier. Narodil sa v roku 1957 v britskom Manchestri, ako mladý toho veľa precestoval, vždy sa túžil pozrieť aj za železnú oponu. Správa, že v Berlíne padol múr, dostihla manželský pár v Ázii na dovolenke. Ian si dodnes pamätá na šok spojený s radosťou.

„Nič také sme nečakali. Viete, my sme tí, čo vyrastali v atmosfére najtuhšej studenej vojny. Celá naša generácia žila v tom, že múr tu bude naveky.“

Rozhodnutie vyraziť do Európy padlo vlani, keď manželia – medzičasom už občania Austrálie – narazili na článok o Bratislave v denníku The Australian. Metropolu Slovenska opisoval ako mesto, ktoré je „historické a aj trochu hip“, nechýbala informácia o možnosti dohodnúť si „funky retro jazdu v legendárnom československom aute Škoda“.

Od tej chvíle bola jasná ich zastávka na cyklistickom výlete od prameňov Dunaja po Budapešť. Úprimne však priznávajú, že to bola náhoda. Nebyť článku a Dunaja, Slovensko by zrejme obišli.

Austrálčania sa zabavili aj v tržnici na Trnavskom mýte. FOTO N - Vladimír Šimíček
Austrálčania sa zabavili aj v tržnici na Trnavskom mýte. FOTO N – Vladimír Šimíček

Bol vojnový Slovenský štát fašistický?

Teraz si chcú podopĺňať vedomosti o regióne, ktorý bol len za sto rokov súčasťou šiestich rôznych štátov. Chápeme, že sa im v reči stále vracia Československo. „História je zložitá vec v tejto časti sveta. Nie ako v Austrálii,“ vyhodnotia na stretnutí na Námestí SNP, ktoré – ako stihli šťastne zistiť – nie je Mostom SNP.

Otázky však padajú už na zraze. Bol vojnový Slovenský štát fašistický? Prečo nebol nacistický? „Fašistický znie, ako by vám Nemci dali na výber a vy ste to napáchali dobrovoľne,“ rozmýšľa Ian a my k tomu nemáme čo dodať.

O chvíľu po krátkej jazde stojí naša Škoda 1203 na ďalšom stanovišti. Austrálčanom dochádza, že nestojíme pre poruchu motora. Chceme vidieť stavenisko po zbúranom pivovare Stein.

Sprievodca im hovorí, že vo vyspelej krajine by pamiatku nebúrali, ale radšej prerobili na loftové bývanie. Návštevníci oponujú, že to nie je jednoduché.

„Spraviť byty z továrne je nákladné a musí sa to odraziť na cenách. Na východe Londýna to dopadlo tak, že sa do renovovaných dokov nasťahovali boháči, ktorí vytlačili starousadlíkov a lacné obchody. Štvrť stratila autentický charakter,“ opisujú proces známy ako gentrifikácia.

Cena vína bola oproti očakávaniam desatinová. FOTO N - Vladimír Šimíček
Cena vína bola oproti očakávaniam desatinová. FOTO N – Vladimír Šimíček

O kus ďalej sa Ian pýta, či radnica povolila grafity. Zaskočení rozmýšľame, čo tým myslí, a preto to upresňuje: „Vyzerá to, akoby si nikto nedal námahu s ich odstránením.“ Nasleduje otázka, či nápis nesie politické posolstvo. Nie, to je úplne bežné protirómske heslo.

Prvá dlhšia polemika prichádza nad občerstvením. Zo štýlovej retro tašky Jednota náš sprievodca Peter Chrenka vyťahuje horalky aj vineu a kofolu. Chuť kofoly si manželia pochvaľujú, predsa len to nie je kópia americkej Coca-Coly. Ťažšie je to s pochopením hospodárstva v socializme.

„Takže továreň vyrobila tieto sušienky. Musela mať zisk? Kto stanovil cenu? Kto rozhodol, koľko sa ich vyrobí?“ Hovoríme Ianovi, že výroba sa odvíjala prinajmenšom čiastočne od potrieb trhu. „Aha… ale to už neznie ako úplný komunizmus.“

FOTO N - Vladimír Šimíček
FOTO N – Vladimír Šimíček

Lacný rizling

Blížime sa k Trnavskému mýtu. Urbanizmus dáva zbohom ucelenej zástavbe a otvára divokejšie výhľady na chaotický mestský celok. Nie sme sami, kto živelne zaparkuje pri okraji zanedbanej krajiny nikoho na území bývalej železničnej stanice Filiálka. Ideme spomaliť a ponoriť sa do života zabudnutých trhovníkov v Novej tržnici.

Austrálčania oceňujú stánky v línii trendu miestnych potravín a v prevádzke s názvom VAJCIA prekvapene obzerajú malé vajcia prepelice so zníženým obsahom cholesterolu.

Pred výstupom na Slavín sa vo vinármi posilníme rizlingom. Manželský pár nechce veriť cene 30 centov za deci – ich odhad bol tri eurá.

Pri debate o čašníkoch, ktorí sa nie v úplne každej reštaurácii na Slovensku usmievajú, Ian pochopí svojich známych z Rumunska, keď nejaké reštauračné zariadenie ohodnotia ako „také komunistické“ a viackrát tam neprídu.

V krčme Funus zisťujeme, že je príliš neskoro a ďaleko do Petržalky. Musíme ju vynechať. Rosie žartom kára svojho manžela, že zdržoval otázkami.

Bratislavu videlu skôr náhodou, ale neľutujú. Po nej zamierili do Budapešti. FOTO N - Vladimír Šimíček
Bratislavu videli skôr náhodou, ale neľutujú. Po nej zamierili do Budapešti. FOTO N – Vladimír Šimíček

Ten si jednu záverečnú neodpustí. Zarazí ho fotografia: Prvý máj a nad tribúnou podobizeň Stalina. „Čo si mohli ľudia myslieť o režime? Veď tie heslá sú také jednoduché a naivné, že sa z nich museli smiať. Už potreba to napísať na transparenty komunistov usvedčila, že to nie je v poriadku,“ krúti hlavou Ian.

Manželia sa s nami lúčia spokojní. Po dvoch nociach v Bratislave pokračujú na bicykloch do Budapešti – a možno sa dajú zlákať naším brehom Dunaja. Je to menšia divočina, ako čakali.

Authentic Slovakia: Mladých zaujíma auto, starších politika

Je škoda, že deväť z desiatich zahraničných návštevníkov neopustí historické centrum mesta, hovorí PETER CHRENKA z Authentic Slovakia.

Odkiaľ máte najviac klientov?

Na vrchole je Británia a anglicky hovoriace krajiny, potom Nemci, občas Francúzi, mali sme aj exotiku: Egypt, Barbados. Zadarmo sme sprevádzali utečencov zo Somálska, Srí Lanky. Z Ázie chodí menej ľudí, ale práve dnes sme mali partiu zo Singapuru.

Čo ich najviac zaujíma?

Na Slavín chodí málo iných turistov, vieme si tam vychutnávať atmosféru, výhľady na mesto a okolie. Užívajú si aj Novú tržnicu. Sami by tam asi nešli, no sú radi, že ju videli. Niečo si však cenia viac než súčet jednotlivých lokalít – je to sama uvoľnená atmosféra prehliadky.

Peter Chrenka (vľavo) bol najprv turistickým sprievodcom, potom sa rozhodol ukazovať turistom iné miesta. FOTO N - Vladimír Šimíček
Peter Chrenka (vľavo) bol najprv turistickým sprievodcom, potom sa rozhodol ukazovať turistom iné miesta. FOTO N – Vladimír Šimíček

Kde sa o vás dozvedajú?

Polovica si nás nájde cez TripAdvisor alebo inak na internete, potom sú to letáky v hosteloch či hoteloch, okrajovo zmienky v zahraničnej tlači či odporúčania od Slovákov.

Čakali sme mladých ľudí z hostelov a nie manželov pred dôchodkom. Dnes to bola výnimka či pravidlo?

Faktom je, že cena mnohých mladých ľudí odrádza. Pôvodne sme mali plány ukazovať Bratislavu mladším, povedzme, alternatívnejším návštevníkom hostelov, čo nemajú veľa peňazí. Realita je však taká, že ak si chceme udržiavať osobnejší prístup s menším počtom ľudí na prehliadke, musíme držať cenu, aby sa to oplatilo – a tá je skôr pre zarábajúcich než pre študentov.

Priemer je približne 40 rokov, najstaršie si pamätám štyri sedemdesiatpäťročné Angličanky. Dámy v klobúkoch a so zlatými retiazkami, ale s rozheganou škodovkou nemali problém.

Starších asi zaujíma socializmus.

Áno, vek s tým súvisí. Mladým skôr než o dejiny ide o povozenie sa na bláznivom aute. Typický Brit z víkendovej stag party si napríklad ide spestriť záťah po krčmách, no príliš sa nevenuje tomu, čo mu rozprávam.

Tí starší sa vypytujú na detaily, nájdu sa fanatici do vojnovej histórie s natoľko špecializovanými otázkami, že im na ne nie vždy zvládam odpovedať.

Ako vôbec vznikol nápad, že turistom sprístupníte trochu iné Slovensko?

Niekedy pred desaťročím som si spravil sprievodcovský kurz a začínal sprevádzať po Bratislave klasických turistov. Bral som to tak ťažkopádne, ako nás to naučili, chrlil som im letopočty, podrobnosti o stavebných slohoch.

Postupne som však zisťoval, že to ľudí nebaví. Že chcú počuť niečo iné. S bratom Braňom sme sa rozhodli, že im to ponúkneme, firmu máme už päť rokov.

Vedeli ste o prehliadkach Berlína na trabantoch?

Počuli sme o Crazy Guids pre turistov v Krakove, ale nič sme nekopírovali. My navyše okrem stôp socializmu chceme ľuďom ukazovať Bratislavu tak, ako sa v súčasnosti mení.

Je v tom niečo generačné? Ostalgia je pocit typický pre tridsiatnika, ktorý má skôr milé ako nepríjemné spomienky na socializmus.

Áno, starší majú sklony vnímať to viac politicky. Nás na rozdiel od nich revolúcia zastihla v detskom veku, takže máme v spomienkach skôr niečo iné: hračky, retro predmety.

Kde ste vzali škodovku?

Mali sme ju po dedkovi v garáži. Otec ju chcel na šrotovné, ale súhlasil, že si ju smieme nechať, ak ju do pol roka spojazdníme. Neskôr sme k nej dokúpili Škodu 1203. Niektorí sa hlásia na tour iba pre čudesné vozidlo, iným na tom až tak veľmi nezáleží.

Nerobíte len prehliadky Bratislavy. Koľko ľudí má záujem o regióny?

Je ich menej, väčšinu, až 70 – 80 percent tvorí Postsocialistická City Tour. Nasleduje cyklovýlet po stopách železnej opony či okruh Hike and Drink, kde spájame prehliadku opustenej vojenskej základne na Devínskej Kobyle s ochutnávkou devínskeho ríbezláku.

Kedy vrcholí sezóna?

Od marca, apríla do októbra to ide, najlepší bol tohto roku máj. Chodí sa aj cez Vianoce či okolo Silvestra. Dosť mŕtvy je zvyšok januára a február.

Prečo nikto v hlavnom meste nič podobné nerobí?

Viacerí sme zameraní na dedičstvo socializmu, no súčasnosť mesta chýba v ponuke. Neviem, či je to nejaký postsocialistický komplex vo všeličom od výberu automobilov po architektúru. Akoby sme chceli zabudnúť na všetko nedávno minulé a túžili po modernom. Chýba tu alternatíva. Pripadá mi absurdné, ak 90 percent turistov nevystúpi ani na Slavín.

Vravíte, že záujem by bol – nechcete sa rozširovať?

Vo veľkom by mohlo hroziť, že sa stratí autentickosť miesta. Ak bude do krčmy Funus chodiť denne tridsať skupín, už to bude iný Funus aj s inými cenami. Takto v malom nám to zatiaľ vyhovuje.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie