Líder Chinaski v otvorenom rozhovore o depresii, úzkostiach a alkohole: Niekedy mi bolo tak zle, že koniec by bol riešením

Väčšina ľudí v ňom vidí frontmana populárnej českej kapely Chinaski. Umelca, ktorý baví tisíce ľudí z koncertného pódia alebo stovky divákov v sále divadla Semafor, v ktorom hosťuje. Nikto však nevie, aký vnútorný boj pritom Michal Malátný prežíva, aký veľký stres ho paralyzuje, akými depresiami a strachmi už od detstva trpí. V rozhovore opisuje, čo mu pomáha a prečo sa nechal na mesiac dobrovoľne zavrieť do liečebne.

S Michalom sa poznám už dlho, bol som mu za svedka na svadbe. Asi aj preto mohol vzniknúť taký otvorený rozhovor, ktorým si Michal akoby chcel pri príležitosti svojej nedávnej päťdesiatky odškrtnúť svoj doterajší život.

Môžeme sa baviť o všetkom?

Jasné.

Rozprávaš sa s novinármi o všetkom?

Nie, ale len preto, že sa nepýtajú. Keby sa pýtali, tak im rád odpoviem. Myslím si, že som pomerne otvorený a niekedy prezradím aj to, čo by som nemal. No, bohužiaľ, väčšinou sa pýtajú na to, akú farbu mám rád a prečo sa voláme Chinaski.

Si šťastný?

Áno, po dlhom čase sa to nehanbím povedať.

Čím to je?

Podarilo sa mi urovnať si život tak, ako som chcel. Mám fungujúcu, milujúcu rodinu, mám kde bývať, mám prácu, ktorá ma baví, hrám v úplne normálnej kapele a našiel som vnútornú rovnováhu. Priznávam, že som sa v tom všetkom dlho zmietal, a teraz mám konečne jasno. Viem, čo chcem, a viem, čo nechcem.

Čo sa stalo, že si zrazu našiel rovnováhu?

Vyriešil som problém s kapelou, to ma trápilo niekoľko rokov. Vnímal som to ako svoj najväčší problém. Odchádzal som z domu naštvaný na koncert a vracal som sa z koncertu ešte viac vytočený. Trvalo to dlho, až kým mi žena povedala: buď sa na to úplne vykašli, alebo s tým niečo rob. Nevedel som však, kde nabrať odvahu k takému radikálnemu kroku, ako je úplná obmena členov kapely. No nakoniec sa nám tento ťažký a stresujúci krok podarilo urobiť. A tých 140 koncertov v novej zostave mi potvrdzuje, že to bolo správne rozhodnutie. Som šťastný, pretože som urobil vo svojom živote veľké zmeny. Dnes sa cítim oveľa lepšie, než keď som mal povedzme 35.

Súviseli tie zmeny len s obmenou kapely?

Nielen. Súvisí s tým aj zmena životného štýlu. Zrazu som si uvedomil, že sa mi splnilo všetko, čo som si pri príchode do Prahy v dvadsiatich rokoch vysníval. Trvalo to síce veľmi dlho, ale teraz už môžem povedať: „Michal, podarilo sa ti to. A jediné, čím by si to mohol pokaziť a zničiť, je alkohol.“ Takže som si povedal, že do päťdesiatky (rozhovor vznikol v decembri, no Michal Malátný súhlasil s jeho publikovaním až teraz – pozn. red.) ma čakajú ešte dve úlohy, ktoré by som rád zvládol. Prestať chľastať a presťahovať sa do bytu, ktorý by zodpovedal veľkosti a potrebám našej rodiny.

Prestať chľastať, začať piť?

Prestať chľastať.

To bol alebo je pre teba taký problém?

Zatiaľ nie. Ale moja východisková myšlienka bola jednoduchá. Pozrel som sa na všetkých kamarátov a zistil som, že väčšina z nich prestala piť až po tom, keď už mali za sebou veľký malér. Povedal som si, že by bolo dobré nenechať to zájsť až tak ďaleko, až do maléru, ktorý ma donúti prestať. Takže ísť tomu oproti a skúsiť to rozhodnutie urobiť skôr, než príde zdravotný problém, rozpad rodiny alebo problémy v práci.

Bál si sa, že niečo také môže u teba prísť?

Mal som istú predtuchu. Ale na druhej strane viem, že som nikdy neprešvihol predstavenie v divadle, nikdy sa mojou vinou nerušil koncert. Ale asi som k tomu mal párkrát blízko. V kapele aj v divadle je to totiž veľmi jednoduché. Tam sa pije stále.

Pitie však nie je jediný problém, ktorý ťa trápi. Sú to aj úzkosti a depresie. Aj to s tým súvisí?

Určite, pretože alkohol je obrovský urýchľovač, spúšťač depresií.