Mysleli si, že linnéovka už u nás vyhynula. V tatranskom pralese som hľadala drobný kvet pomenovaný po slávnom prírodovedcovi
Linnéovka severná rastie na veľmi špecifických miestach, ktoré jej umožnili prežiť od doby ľadovej doteraz. Desiatky rokov ju botanici považovali na našom území za vyhynutú.
Linnéovka severná je typickou rastlinou arktických a severských krajín. Slovenskí botanici ju na našom území považovali za vyhynutú približne od roku 1960. Pri nedávnom mapovaní slovenských pralesov sa však ukázalo, že táto pripomienka doby ľadovej u nás prežila.
Vybrala som sa za ňou do Bielovodskej doliny, ktorá leží vo Vysokých Tatrách. Sprievodcu mi robil Marián Jasík z občianskeho združenia Prales, ktorý rastlinku na Slovensku po dlhých rokoch opäť našiel. Je jedným z hlavných autorov inventarizácie slovenských pralesov. Výsledky spolu s kolegami publikoval v uznávanom lesníckom časopise Forest Ecology and Management.
Bielovodská dolina je najdlhšia ľadovcová dolina na Slovensku. Vybiehajú z nej viaceré bočné doliny a mnohé rázsochy. Studená, severná dolina leží v tieni hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. V zime si sem treba pribaliť o jednu vrstvu oblečenia navyše, no v lete je tu príjemne.
Dolinou preteká horská rieka Biela voda. Na druhej strane je už Poľsko. Kontrast medzi prostredím na oboch stranách riečky je markantný. Na poľskej strane sa preháňajú autá smerujúce k parkovisku Palenica Białczańska, vyhýbajú sa konským povozom, cez rieku sa nesie ľudská vrava a smiech. Naši severní susedia majú na počet obyvateľov oveľa menej hôr než my, a tak bývajú ich horské destinácie preľudnené. Sem ich okrem iného láka Morské oko, najväčšie pleso celých Vysokých Tatier.
No tu, pár metrov bokom, je úplne
