Aj Gröhling má pochybný titul. Počas Kollárovej kauzy utajil na webe svoju diplomovku

Keď už mal predseda Sme rodina Boris Kollár minulý týždeň isté, že pre plagiát nepríde o funkciu predsedu parlamentu, minister školstva Branislav Gröhling z SaS sa pochválil, že si dal preveriť svoju diplomovú prácu a opätovne by podľa neho obstála.

Podľa zistení Denníka N však Gröhling na vysokej škole podvádzal tiež a písanie diplomovej práce si zjednodušil odpisovaním.

„Keď už sa má teda preverovať pol Slovenska, preveril som si aj seba. (…) Dal som si ju do systému a zhodu som mal 31 %. Aj podľa dnešných pravidiel je to pre oblasť práva v poriadku,” napísal o svojej diplomovke v stredu večer na sociálnej sieti minister školstva.

Čo presne v jeho diplomovke štátny antiplagiátorský systém odhalil, neukázal. Tlačový odbor ministerstva od štvrtka neposkytol protokol z kontroly. Denník N dal prácu prekontrolovať cez český systém a tam zhoda vyšla 57 percent. Ako to je možné, v článku rozoberieme neskôr.

Video: Matovič reaguje na problém s Gröhlingovou diplomovkou úškrnom a slovami o karme
Autorka: Martina Koník

Na Paneurópskej vysokej škole, odkiaľ má Gröhling magisterský titul z práva, sa začali diať čudné veci s jeho diplomovou prácou po tom, čo vyšlo najavo, že Kollár je plagiátorom.

Kým dovtedy boli ministrove záverečné práce – bakalárka aj diplomovka – dostupné na internete, teraz ich už na webovej stránke knižnice školy nenájdete. Minister potvrdil, že o ich stiahnutie požiadal on.

„Overoval som si situáciu na škole a práca nemala byť podľa licenčnej zmluvy zverejnená, školu som o tom informoval a tá to napravila,“ tvrdí minister v stanovisku. Škola sa zatiaľ k záležitosti nevyjadrila.

Podobne ukrýval svoju rigoróznu prácu v knižnici školy bývalý predseda parlamentu Andrej Danko z SNS, aby sa neprišlo na to, že titul doktora práv získal za plagiát.

Prácu si uľahčil okopírovaním bakalárky

Denník N sa na práce ministra pozrel krátko pred zverejnením článku o plagiátorstve Kollára. Postupným preštudovaním 69-stranovej diplomovej práce, ktorú Gröhling venoval terorizmu, sme zistili, že je kombináciou kompilátu a plagiátu.

Zväčša do nej od slova do slova okopíroval rôzne knižky a články o terorizme. Vlastných myšlienok je tam len zopár, hoci školské pravidlá prikazovali odovzdať diplomovú prácu „na úrovni vedeckej štúdie”, „s prínosom v konkrétnom odbore”.

Práca z roku 2009 vznikla tak, že Gröhling časť prevzatého textu z knihy cituje, a teda priznáva pravého autora. Nasleduje ďalší odsek a mnohokrát ich je aj viac, pri ktorých sa zdá, akoby boli dielom Gröhlinga. Skutočnosť je taká, že ich len opäť odpísal z učebnice.

Študent Gröhling mal pritom dodržať pravidlá a odovzdať originálnu prácu s vlastným prínosom, podľa smernice nesmela mať charakter plagiátorstva a mal citovať všetky prevzaté texty.

Rovnakým spôsobom ako diplomovku vytvoril aj bakalárku, ktorá je na rovnakú tému. Práve pomocou nej si výrazne uľahčil tvorbu diplomovej práce: odkopíroval do nej skoro celý text svojej bakalárskej práce.

V diplomovke ani raz nespomína, že o terorizme už písal bakalárku, pritom z nej prevzal 28 strán, na ktorých sú prepísané texty z viacerých kníh o terorizme. Týkajú sa najmä histórie terorizmu a charakterizujú rôzne teroristické zoskupenia.

Kompilátom je práca vtedy, keď ju študent vyskladá z odpísaných textov, pričom uvedie ich pôvodných autorov. Ak text len ukradne a vydáva za svoj, ide o plagiát. Časti, ktoré Gröhling vytvoril samostatne, hlavne sumarizujú, čo bude v texte nasledovať, nejde o žiadne jeho úvahy či analýzy.

„Diplomová práca pána ministra je prevažne kompilát s prvkami plagiátu. Metódou kompilácie vytvoril akýsi referát na tému terorizmu, pričom jeho vlastný prínos k téme je nejasný,“ povedal po preštudovaní práce profesor Dušan Katuščák, ktorý vytvoril viacero publikácií, ako správne citovať, a podľa jeho pravidiel učia viaceré vysoké školy.

Gröhling na otázku, ako sa mu s takouto prácou podarilo uspieť, odpísal: „Zdroje sú pri parafrázach v práci uvedené, spravidla nie na konci každého odseku, ale na konci väčších úsekov.“

Minister tvrdí, že prácu štandardne obhajoval pred skúšobnou komisiou. „Okrem toho som úspešne ukončil štátne skúšky, ku ktorým som sa dostal na základe piatich rokov štúdia, desiatich semestrov a úspešne ukončených všetkých potrebných predmetov.“

„Poučený z kauzy Borisa Kollára, že som si na seba zobral niečo, čo som si nemusel brať, vo veľmi podobnej situácii radšej pomlčím,“ reagoval premiér Igor Matovič na informácie o záverečnej práci ministra školstva. Na otázku, či by mal Gröhling zostať ministrom, odpovedal, že nevie. „Bolo by mi ľúto Braňa Gröhlinga, ak by sme ho stratili ako ministra,“ povedal s tým, že to hovorí bez kontextu.

Pri Kollárovi bol zdržanlivý

Minister školstva je ďalším politikom, ktorý má problém s originalitou záverečnej práce. Sloboda a solidarita, ktorá ho do vlády nominovala, ostro vystupovala proti plagiátorovi Andrejovi Dankovi z SNS. Gröhling ešte ako opozičný politik a stranícky expert na školstvo podpísal oba návrhy na odvolanie Danka z funkcie predsedu parlamentu. Tie požadovali, aby vo významnej verejnej funkcii skončil plagiátor a podvodník.

Keď sa nedávno prišlo na podvodom získaný magisterský titul terajšieho predsedu Národnej rady Borisa Kollára zo Sme rodina, Gröhling reagoval zdržanlivo. „Pán predseda je rovný človek, ktorý sa ku všetkému postaví čelom. Verím, že aj v tejto veci tak urobí,” opakoval minister školstva.

O pár dní neskôr už SaS Richarda Sulíka zvolila kritickejší postoj. Pridala sa k najmenšej koaličnej strane Za ľudí a vyzvala Kollára odísť z čela parlamentu pre plagiátorskú diplomovku.

Kollár odmietol vyhovieť a koalícia označila problém za uzavretý, hneď ako ustál odvolávanie v parlamente. Minister Gröhling má teraz za úlohu prísť s návrhom zákona namiereným proti plagiátorom. Nové pravidlá by mali umožniť spätne odoberať tituly tým, ktorí v záverečných prácach podvádzali. Ako sa ukazuje, pochybná je aj jeho práca.

Škola celebrít

Minister, rodák z Partizánskeho, šiel na vysokú školu v čase, keď už bol úspešným podnikateľom a vlastnil sieť štúdií krásy Pierot. Bulvár o ňom zvykol písať ako o kaderníkovi celebrít.

Súkromnej Bratislavskej vysokej škole práva, pre ktorú sa rozhodol, sa zas hovorilo škola celebrít. Za právnikov tam študovali aj Magda Gáliková – dcéra Vladimíra Mečiara, rapper Ego Michal Straka, niekdajší politik Branislav Záhradník, speváčka zo súťaže Superstar Martina Šindlerová či misska Veronika Husárová.

V roku 2009, keď Gröhling získal magisterský titul, mal 35 rokov a SaS bola nová, mimoparlamentná strana. Škola sa až neskôr premenovala na Paneurópsku vysokú školu, zakladal ju bývalý politik, dlhoročný predseda KDH, právnik, dnes známy obhajca Ruska Ján Čarnogurský. Fakulta práva fungovala od roku 2004 a Gröhling bol jedným z jej prvých absolventov.

Práve v roku 2009 v Česku prepukol škandál s rozdávaním titulov na právnických fakultách. Česká akreditačná komisia si chcela posvietiť aj na české pobočky Bratislavskej vysokej školy práva a Vysokej školy v Sládkovičove pre podozrenie z pochybného udeľovania diplomov. Čarnogurský pre Plus jeden deň vylúčil, že by udeľovali tituly za peniaze či po známosti.

Škola sa dostala do konfliktu s niekdajším ministrom školstva Jurajom Draxlerom (nominant Smeru), ktorý jej v roku 2015 pozastavil akreditáciu. Nemala mať možnosť udeľovať bakalárske a magisterské tituly z práva, lebo v Česku nezrušila kritizované vysunuté pracoviská.

Škola sa obrátila na súd a vyhrala. Draxler tvrdil, že jeho nástupca na ministerskej stoličke Peter Plavčan (nominant SNS) sa neodvolal, hoci „všetky argumenty boli na jeho strane”.

Jedna z najstarších súkromných škôl už nie je zameraná len na právo, má aj fakulty psychológie, informatiky, masmédií, ekonómie a podnikania.

Školiteľ vraví, práca smela prejsť

Gröhlingovým školiteľom pri tvorbe bakalárky aj diplomovky bol ten istý učiteľ Rudolf Kucharčík. Ako je možné, že mu dovolil okopírovať bakalárku a prejsť s diplomovkou, kde len poprepisoval cudzie texty a chýbajú v nej jeho vlastné úvahy?

Kucharčík odpísal, že si už na podrobnosti práce vzhľadom na časový odstup nespomína. „Pokiaľ si dobre spomínam, uvedená škola umožňovala pokračovať v rozpracovaní a rozšírení témy bakalárskej práce do podoby diplomovej práce,“ tvrdí Kucharčík. Momentálne je dekanom Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Traja pedagógovia z Právnickej fakulty Univerzity Komenského pre Denník N povedali, že takýto postup nie je v poriadku. Oficiálne hovoriť nechceli, lebo ide o prípad týkajúci sa politika. „Je proti zdravému rozumu, aby sa bakalárska práca len prekopírovala do diplomovky. Už raz predsa bol za text udelený titul. Dá sa prevziať časť textu, ale musí sa to priznať a musí to mať opodstatnenie a nielen nafukovať text diplomovky,“ povedal jeden z pedagógov.

Aj Katuščák, ktorý učí na Sliezskej univerzite v Opave, potvrdil, že by sa bakalárka takto okopírovať do diplomovky nemala. „Je to hlúposť, ale, žiaľ, deje sa to.“

Minister podotkol, že pred 11 rokmi, keď diplomovku robil, mohli využívať aj bakalársku prácu. Prečo to v diplomovke vôbec nespomína, v stanovisku nevysvetlil.

Jeho školiteľ Kucharčík trvá na tom, že Gröhlingova diplomovka mala na to, aby prešla. Podľa neho v texte využil relevantné zdroje a poznámkový aparát (čiže citácie) zodpovedal obsahom aj rozsahom typu práce. „Predpokladám, že som preto nemal dôvod spochybňovať úroveň spracovania uvedenej diplomovej práce,“ uzavrel Kucharčík.

Obhajoba deravou štátnou kontrolou

Minister školstva sa pochválil hodnotením diplomovky v štátnom antiplagiátorskom systéme podobne, ako to spravil šéf parlamentu Kollár. Ten vytrvalo opakuje, že keď jeho práca systémom prešla so zhodou 24 percent, tak žiaden plagiát neodovzdal. Väčšinu strán pritom zobral priamo z publikácie svojho školiteľa Jozefa Minďáša a z webových stránok o regióne Kysúc.

Kollár sa stal magistrom v roku 2015 na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Renomované vysoké školy spolu s SAV jeho plagiátorstvo odsúdili.

Nízke percento zhody mal preto, že štátny systém je deravý. V podstate porovnáva práce iba so staršími záverečnými prácami, chýbajú v ňom kľúčové skriptá či učebnice. A keďže v ňom nebola ani Minďášova publikácia, ktorú Kollár zneužil, percento zhody mal nižšie.

Protokol z antiplagiátorskej kontroly neberú vysoké školy ako potvrdenie, že práca je v poriadku a môže byť za ňu po obhajobe a zvládnutí štátnic udelený titul. Učiteľom slúži len ako pomôcka na zorientovanie, ako študent pracoval s literatúrou. Čím vyššie percento, tým pozornejšie skúmajú, či nedržia v rukách plagiát, lebo je to o to pravdepodobnejšie.

Diplomovku ministra Gröhlinga predtým, než nadobudol titul Mgr., nepreveroval štátny antiplagiátorský systém, pretože bol zavedený dva roky po jeho doštudovaní. Až od roku 2011 funguje elektronický centrálny register záverečných prác.

Minister tvrdí, že keď si teraz dal dodatočne preveriť diplomovku, vyšla mu zhoda 31 percent. Protokol z kontroly však ani po opakovanej požiadavke neukázal.

Denník N dal ministrovu diplomovku prekontrolovať cez antiplagiátorský systém Odevzdej.cz, ktorý sa používa hlavne v Česku a v databáze má aj slovenské texty. Na rozdiel od štátneho systému je prístupný na internete. Celková podobnosť vyšla 57 percent. Celý protokol nájdete tu:

Protokol_Grohling by projektnsk on Scribd

Ku kontrole sme pripojili ministrovu bakalársku prácu, keďže sa s ňou do veľkej miery zhoduje. Z protokolu je zrejmé, že v databáze chýbajú viaceré zdroje, z ktorých Gröhling čerpal, napríklad dielo Františka Škvrndu Terorizmus, Fenomén islamizmu od Karola Sorbyho či správa generálnej prokuratúry o európskom zatýkacom rozkaze. Ak by v databáze boli, percento zhody by vyšlo ešte vyššie.

Spoľahol sa na Dankovho hovorcu

Po nástupe na ministerstvo školstva Gröhling prekvapil, keď si za hovorcu vybral Tomáša Kostelníka, ktorý predtým zastával túto pozíciu u šéfa parlamentu Danka z SNS. Obhajoval jeho plagiátorskú rigoróznu prácu. Komunikoval zaňho už aj v časoch, keď sa snažil svoj podvod utajiť ukrývaním práce v knižnici Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde titul JUDr. získal. Novinárom ju umožnil Danko prečítať až pod tlakom verejnej mienky.

Podobne teraz postupoval aj minister Gröhling, keď Paneurópsku vysokú školu požiadal z internetu stiahnuť svoju bakalársku a diplomovú prácu, čím znemožnil komukoľvek sa k prácam dostať a kontrolovať, ako vznikli.

K ministrovým prácam sa podľa webovej stránky školy dá dostať priamo v knižnici. Tam sa však od 1. júna až do jesene, kým sa začne nový akademický rok, dá ísť len po dohode s pracovníkom knižnice. A preverovanie textu by bolo omnoho zložitejšie, keďže záverečné práce poskytujú len na nahliadnutie.