Denník N

Roman Joch: Facka v rodine je v poriadku, ak chcete predísť katastrofe, nie ako výchova či trest

Roman Joch. Foto N - Vladimír Šimíček
Roman Joch. Foto N – Vladimír Šimíček

Prišiel som priniesť pluralitu do inštitútu, ktorý bol doteraz ľavicovo-liberálny s dôrazom na genderový feminizmus, vraví nový riaditeľ Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Roman Joch (48) je konzervatívny publicista, exporadca českého premiéra Petra Nečasa, ktorého si minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) vybral za šéfa Inštitútu pre výskum práce a rodiny. V rozhovore hovorí:

  • ako myslel svoj výrok, že pravda je len v katolíckej cirkvi,
  • ako chce vychádzať s kolegami v inštitúte,
  • čo si myslí o domácom násilí a rodinnej politike,
  • prečo tvrdí, že indivualistický životný štýl bude prečíslený,
  • aj či zmenil názor na registrované partnerstvá a homosexualitu.

Keď ste v roku 2010 nastupovali do funkcie poradcu českého premiéra, bol proti vám zorganizovaný protest. Protestné hlasy vyvolala aj informácia, že budete šéfom Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Prečo vzbudzujete toľko nevôle?

Predovšetkým je dobré, že sme slobodnou spoločnosťou a že každý človek môže vyjadriť svoju nevôľu k nominácii toho alebo onoho človeka na ktorúkoľvek vládnu či verejnú funkciu. Po druhé, nevidím takéto časté protesty proti nominantom od príslušníkov demokratickej pravice.

Tí sú viac zmierení s tým, že voľby majú svoje dôsledky, že po slobodných demokratických voľbách si môžu víťazné strany dosadiť svojich nominantov, a keď sa vláda zmení, tak situáciu rešpektujú. Stalo sa akýmsi folklórom ľavice – a aj demokratickej ľavice –, že ak sa im niekto nepáči pre svoje názory, tak sa búria.

Nezovšeobecňujete? Nacionalistickí politici u nás po nástupe kritizovali ombudsmanku Máriu Patakyovú, pretože je podľa nich príliš liberálna.

Nacionalistov a národovcov by som neoznačil za demokratickú pravicu. Iba za jeden jej prúd, ktorý je viac populistický.

Často sa o vás píše, že ste provokatér. Neužívate si trocha protesty proti svojej osobe?

Pred tým, ako ma v roku 2010 vymenovali za poradcu českého predsedu vlády, snažil som sa provokovať ľudí k premýšľaniu, áno. Keď už som bol poradcom, z pochopiteľných dôvodov som provokatívnosť zmiernil. Neviem, či sú moje názory provokatívne.

Ale stále sa čo najpresvedčivejšou formou snažím spochybňovať dominantný intelektuálny diskurz západnej spoločnosti, ktorý je ľavicovo-liberálny. Mám dojem, že mnohí ľudia sa domnievajú, že ak sa niečo označí za progresívne, tak je to nutne dobré, ale ja o tom vôbec nie som presvedčený.

Hovoríte, že predtým, ako ste sa stali poradcom českého premiéra, ste sa snažili provokovať k premýšľaniu. Skúsme si teda pripomenúť niektoré vaše staršie výroky.

To isté skúšal pred desiatimi rokmi ProAlt, teda česká radikálna ľavicová organizácia, ktorá urobila zoznam mojich výrokov, často vytrhnutých z kontextu. To znamená, že ak chcete urobiť to, čo urobila česká radikálna ľavica pred desiatimi rokmi, tak to skúsme.

Ešte sme sa vás nič nespýtali.

Len som bol zvedavý, či je to ten istý zoznam.

Nevieme, pretože ten zoznam sme nevideli. Jeden váš výrok nás však zaujal.

Že prezident Klaus je „kremľofilná ufňukaná baba“?

Nie.

Ale to bol asi môj najslávnejší výrok. Preň ma Nečas prepustil.

Áno, to vieme, ale skúste nehádať naše otázky, nech sa môžeme pýtať my. V roku 2005 ste napríklad povedali: „Celá pravda nezmiešaná s omylmi je len v katolíckej cirkvi. Preto to najlepšie, čo človek môže urobiť, je stať sa katolíkom.“ Vytrhli sme ho z kontextu?

Nie. Je pomerne jednoznačný.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie