Denník N

Hnevám sa na nás, že sme im dovolili vládnuť lajkmi

Z únavy zo zlých politikov v túžbe po zmene sme dovolili dostať sa k moci tým, čo vyplavujú to najhoršie z nás.

Pamätám si, s akou pompou sme vítali ten nový vietor: tesne po roku 2000 spolu s fenoménom blogov a YouTube prišla do našich životov nová vlna obsahu, ktorého spoločným menovateľom je, že jeho tvorba už nemusí byť len doménou hŕstky profesionálov: svet sa začal tvoriť z obývačky či kuchyne – prirodzene, autenticky. Odtiaľ, od občianskej žurnalistiky, cez podcasty, sociálne siete až po vznik „influencerov“ z ľudu sa pre spoločnosť udialo veľa dobrého.

Politika dlho odolávala. Muži v oblekoch význam sociálnych sietí pochopili, ale dlho ich využívali len ako nástroj. Občas fotka s deťmi a zábery zo zákulisia. A potom to prišlo – náhle a nečakane. Z únavy, túžby po „zmene“, sa po celom svete presadil nový druh politiky, ktorá je produktom sociálnych sietí. Tým najhorším možným: z amatérstva sa stal amaterizmus, z autentickosti vládnutie cez lajky a vzbudzovanie emócií.

Už žiadne kravaty, zložitý jazyk, ktorému nik nerozumie. Dávajú nám pocit, že sú jedni z nás. Všetkým – tým ako hovoria, konajú, ako sa rozhodujú. Keď premiér postuje na Facebook, ako o polnoci jedol dyňu, alebo preposiela polovici Slovenska infantilné fotky, nehrá to, je to jeho svet. A aj náš – všetci to predsa robíme. A žiaľ, niekde vo vnútri, sa nám to asi páči.

No keď sa takto riadi štát, je to šialené. Keď o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie