Legenda o kultúrnom boji v Poľsku a kaviarni

Keď po skončení poľských prezidentských volieb vyšli prvé exit polly, ukázali dve veci: mimoriadne tesný rozdiel – úradujúceho prezidenta a kandidáta vládnuceho PiS Andrzeja Dudu delili od opozičného protikandidáta Rafała Trzaskowského prinajlepšom jednotky percent, ale skôr desatiny – a jednoznačné geografické rozdelenie.

Modrému vládnemu Dudovi patrili všetky východné vojvodstvá, oranžovému opozičnému Trzaskowskému všetky západné. Takmer dokonale na dve polovice rozdelená krajina; hranica, mimochodom, prakticky dokonale kopíruje hranicu územia, ktoré v minulých storočiach ovládalo Rusko.

Po voľbách sa objavila karikatúra, na ktorej sa dvoch ľudí pýtajú, či je Poľsko rozdelené. Jeden z nich hovorí áno, druhý nie. Takže tak. Lenže čo vlastne poľské prezidentské voľby ukázali? Ide o historické rozdelenie? Ide o kultúrny boj? A čo výsledok znamená pre ďalší vývoj?

Mýtus o ohrození

Poľsko nie je neliberálnou demokraciou maďarského strihu – zatiaľ nie –, ale trend je jasný: poľskosť. Poľskosť ako súbor cností: rodina, cirkev, štát. Poľskosť ako historická výnimočnosť krajiny vtlačenej medzi Nemecko a Rusko a nedôverčivo hľadiacej na obe strany. Poľsko ako mýtus.

Svojho času som sa obsiahlejšie venoval poľskej tendencii ponoriť sa do ezoterického presvedčenia o vlastnej historickej výnimočnosti a dolorizme, teraz nie je čas a nie je priestor, ale mýtus podľa PiS vyzerá takto: existujú cnosti. Tieto cnosti sú ohrozené Európskou úniou, liberálmi, homosexuálmi a občas Židmi. Nie nevyhnutne v tomto poradí a tieto skupiny sa navyše voľne prelínajú.

Keďže ide takpovediac o existenčný boj – ak prehráme, stratí sa poľskosť, teda to, čo nás robí výnimočnými –, účel svätí prostriedky. Samozrejme, Európska únia proti sväteniu prostriedkov namieta – a to je len ďalší dôkaz, že nám nerozumie.

Andrzej Duda bol a aj bude len figúrkou, vykonávateľom: kriveniu štátu podľa PiS sa vzoprel len zriedka, a ak náhodou, tak hryzkal len slabučko. Duda s Kaczyńským budú vládnuť ďalej a na ich konci to bude iné Poľsko. Ak však ide o kultúrny boj, je to len kultúrny boj predstieraný: nakoniec totiž ide iba o udržanie sa pri moci.

Keď pomáha verejnoprávna televízia

PiS poctivo ovládla poľskú verejnoprávnu TVP a tá pracovala, ako mala: nezávislé štúdie ukázali, že zatiaľ čo informácií o Dudovi bolo veľa a boli pozitívne, Trzaskowski, ak o ňom informovali, bol v úlohe nepriateľa. V jednej z pamätných reportáží si TVP krátko pred voľbami kládla otázku, či Trzaskowski pristúpi na židovské požiadavky.

To nie sú vymyslené veci, tak to proste bolo.

Samozrejme, varšavský primátor Trzaskowski mal svoje nedostatky: do kampane nastúpil necelé dva mesiace pred voľbami po tom, čo sa opozícia narýchlo rozhodla pre nového kandidáta. V snahe nepohnevať si nikoho povedal, že by sa zúčastnil Pochodu nezávislosti, čo je každoročná a masová udalosť, na ktorej sa však zároveň objavuje krajná pravica a futbaloví chuligáni a rečnil na nej napríklad Milan Mazurek.

Nakoniec však ide o dve veci: návrat Poľska ku koreňom – nech to znamená hocičo – bude pokračovať. A najmä: PiS sa aj napriek naozaj nebývalej podpore verejnoprávnej televízie udržala pri moci len tesne – ale udržala sa. A o to išlo.

Kampaň pred druhým kolom prezidentských volieb je polarizujúca zo svojej podstaty, ale táto bola výnimočne špinavá a zákerná. Bolo jedno, čo Trzaskowski povedal, aj tak bol zástancom LGBTI. A LGBTI znamenajú koniec, krach, rozpad. Právo a spravodlivosť určila hlavnú tému volieb a potom ju dôsledne vyťažila. Dala mu nálepku a potom naňho pre ňu útočila.

Čísla hovoria jasne

Mapa z exit pollov sa nakoniec prekreslila, Trzaskowski získal Varšavu a Mazowiecke vojvodstvo. Geografická hranica jedného a druhého Poľska, ktorá by poskytla pohodlný naratív o východe a západe, zmizla. Vlastne to vyzerá absurdne: väčšia časť Poľska vrátane veľkých miest za Trzaskowského hlasovala, aj tak prehral. A práve tu sa skrýva odpoveď.

Trzaskowski jasne vyhral vo všetkých veľkých mestách od Varšavy (67 : 32) cez Krakov (61 : 38) až po Poznaň (71 : 28). Jasne vyhral vo voľbách v zahraničí (okrem – tesne – USA, Bieloruska a Ukrajiny). Tie deliace čiary sú také jasné, až sa nechce veriť.

Čím vyššie vzdelanie, tým viac Trzaskowského: dve tretiny vysokoškolsky vzdelaných ho volili, ale 77 % ľudí so základným vzdelaním volilo Dudu. Mladí do 29 rokov volili z dvoch tretín Trzaskowského, v skupine nad 60 rokov získal 62 % Duda. Duda získal nezamestnaných (65 %) a roľníkov (81 %), Trzaskowski študentov (70 %) a majiteľov firiem (67 %). V mestách získal Trzaskowski 67 %, Duda na vidieku 63 %. Najzaujímavejšie je toto porovnanie: čím väčší výskyt domáceho násilia a alkoholizmu, tým väčšia podpora Dudu. Tie dve mapy sú prakticky rovnaké.

PiS navonok a vnútri

Rozdiel je v tom, čo sa deje navonok a čo vnútri. Navonok je PiS konzervatívna a katolícka strana, má však komunistického prokurátora, minister obrany je ateista a dalo by sa pokračovať. Vnútri je PiS skôr cynické zoskupenie, ktorému ide o moc a v záujme jej získania a udržania je ochotné povedať presne to, čo jeho publikum chce počuť. Obyčajný kalkul.

PiS nie je apriórne konzervatívna strana – mimochodom, Občianska platforma tiež nie sú zase až takí liberáli –, len to proste funguje. Samozrejme, má svoje naozaj konzervatívne krídlo, ale to slúži len na získanie hlasov, ktoré sú ešte viac vpravo. Poznáme.

PiS je konzervatívna len natoľko, nakoľko sú konzervatívni jej voliči, a len preto, že to funguje. Konzervativizmus ako životný štýl – vidiek, nižšie vzdelanie –, nie ako intelektuálny koncept. LGBTI jej voličov nezaujíma, až kým im nepovedia, že ich zaujímať má. A teraz boli LGBTI potrební na mobilizáciu.

Bojuj kultúrny boj, vyhráš voľby

O jej voličoch vieme zas toto: pochádzajú z vidieka, zarábajú skôr menej, majú nižšie vzdelanie. Žijú, takpovediac, horší život. Sú to tí bájni zabudnutí, frustrovaní, porazení transformácie. Tí, ktorých politika nezaujíma a nechodia voliť, lebo aj tak nič nezmenia.

Na tých sa teraz PiS zamerala, zbierala dedinu za dedinou a porazila mesto. Na to, aby zvíťazila a udržala sa pri moci, použila to najhoršie z arzenálu zákerných tém: LGBTI, Židov. Siahla do zásob voličov, ktorým je to fakt jedno, a urobila kampaň, ktorá ich oslovila bez toho, aby odohnala skalných.

PiS to však neurobila preto, aby presadila pro-life politiku per se, toto nie je ani víťazstvo obyčajných ľudí nad kaviarňou: Právo a spravodlivosť sa len jednoducho potrebovala udržať pri moci. Identifikovala cieľovú skupinu, zamerala sa na ňu, dokonale ju povysávala a vyťažila. Vyššia volebná účasť znamená, že prišli voliť tí, ktorí bežne voliť nechodia. To sú oni. V prakticky každých iných prezidentských voľbách by Trzaskowski vyhral; teraz nevyhral, lebo prišli voliť tí, ktorí inak nevolia.

Suma sumárum: PiS za nadštandardnej pomoci TVP a za cenu zhoršenia atmosféry vyhrala – plus-mínus všetci ostatní prehrali. Predstierala kultúrny boj, ale o ten nešlo – išlo o udržanie si moci a to sa podarilo. Tesne – ale víťaz berie všetko. A kultúrny boj? Ten bude pokračovať, keď tak dobre funguje.

V prvej verzii článku boli uvedené chybná veta a graf, podľa ktorých sa voličské bašty poľského prezidenta prekrývajú s oblasťami so zvýšeným výskytom domáceho násilia a alkoholizmu. Za chybu sa ospravedlňujeme.