Denník N

Pokrytectvo v slovenskom parlamente: Veď my nikomu nič nezakazujeme

Aktivistky, ktoré protestovali proti Kotlebovmu návrhu zákona za sprísnenie interrupcií v predchádzajúcom volebnom období. Do parlamentu prišli v kostýmoch z filmu Príbeh služobníčky. Foto N – Tomáš Benedikovič
Aktivistky, ktoré protestovali proti Kotlebovmu návrhu zákona za sprísnenie interrupcií v predchádzajúcom volebnom období. Do parlamentu prišli v kostýmoch z filmu Príbeh služobníčky. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obmedzovanie ľudských práv sa často začína obmedzovaním práv žien.

Moja priateľka má syna, ktorý nedávno dovŕšil 18 rokov. Keď si chce od nej požičať auto a vyraziť si večer s kamarátmi, dá mu kľúč. Lenže v garáži mladý muž zistí, že nádrž je skoro prázdna. A on má síce peniaze na útratu v reštaurácii, ale už nie na benzín a od mamy si už nemôže pýtať. Má síce auto, vodičský, kľúč, ale na stretnutie s kamarátmi pôjde aj tak električkou.

Pointa tohto príbehu spočíva v tom, že moja priateľka nechce, aby jej syn jazdil po nociach, lebo sa bojí, že si možno vypije alebo bude robiť frajera a prekročí povolenú rýchlosť, niečo si urobí alebo spôsobí ujmu niekomu nevinnému. Zároveň si uvedomuje, že je dospelý a nemôže sa s ním baviť ako s deckom, ale ešte mu celkom nedôveruje. Tak na neho našije búdu. Auto je k dispozícii, ale, joj, benzín chýba.

S týmto prístupom matky sa dá do istej miery empatizovať, aj keď, prísne vzaté, je jej konanie pokrytecké. Ak sa však takto správa 81 poslancov a poslankýň Národnej rady, a to vo veľmi vážnej veci, žiadne ospravedlnenie neexistuje.

Ako inak, ak nie pokrytectvom, sa dá nazvať to, že ich zásluhou sa do druhého čítania dostali návrhy na sprísnenie interrupcií z dielne Anny Záborskej a spol. To spočíva v tom, že síce hovoria, že žiadnej žene predsa nikto interrupciu nebude zakazovať a napokon rozhodnutie zostane na nej, ale, na druhej strane, jej prístup k nej vedome sťažujú – predlžovaním lehoty na takzvané rozmyslenie (tu si opäť pripomeňme, že názor v „čakacej lehote“ zmení minimum žien), takým širokým výkladom zákazu reklamy na interrupcie, že bude môcť byť problémom čo i len dohľadať si názov zdravotníckeho pracoviska, alebo „naháňaním“ druhého posudku v prípade, že je dôvod interrupcie medicínskeho rázu.

Do kategórie pokryteckých sa dajú zaradiť aj takzvané sociálne opatrenia. Ktokoľvek, kto sa len trochu obtrel o túto tému, vie, že sú nedostatočné, zavádzajúce (opýtajte sa rodín s ťažko zdravotne postihnutými deťmi na ich mesačnú réžiu a koľko z nej vykryje pomoc štátu, opýtajte sa, aká je napríklad ich šanca na inklúziu do vzdelávacieho systému alebo šanca na dôstojné dožitie) a navyše, niektoré už aj tak prístupné, aj keď nie v dostatočnej kvalite ani kvantite.

Akú veľkú máte ošetrovňu?

Ženy o svoje reprodukčné práva nemusia prísť náhlym zákazom či výrazným obmedzením interrupcií. Na to si ani tých 81 poslancov a poslankýň netrúfa, a ako ukazujú výskumy, nežiadajú to ani ich voliči, ktorí celkom jasne signalizujú, že táto krajina má celkom iné (akútne) problémy.

To však neznamená, že to nebudú skúšať inak a nebudú pri tom úspešní. Americké médiá dávnejšie spočítali, že existuje 23 spôsobov, ako obmedziť reprodukčné práva žien bez toho, aby sa to priamo a na rovinu povedalo verejnosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Interrupcie

Komentáre

Teraz najčítanejšie