Denník N

Opravili sme smerácky pamflet

Heger

Miliardy potrebné na pomoc v kríze sú len časťou veľkého deficitu rozpočtu, takmer tri miliardy minulá vláda zatajila.

Autor je podpredsedom vlády a ministrom financií SR za OĽaNO

Bolo zvykom vlád Smeru-SD veci v rozpočte skrývať, tajiť, kamuflovať a, žiaľ, aj klamať. Presne v týchto intenciách bol zostavený aj rozpočet na rok 2020. Kostlivci v skrini, nedofinancované rezorty, odignorované platby… Len aby naši predchodcovia boli za pekných.

Takže s odstupom niekoľkých mesiacov, keď už je vo veciach jasnejšie a máme za sebou júnovú makroekonomickú prognózu a z nej vychádzajúcu daňovú prognózu, museli sme chyby bývalej vlády opraviť. Vyhodiť zo skrine kostlivcov, dopočítať a odhadnúť aj následky koronavírusu.

Hneď v utorok ráno pri prerokúvaní novely zákona o štátnom rozpočte začala opozícia s rozprávkou o tom, ako sa to má robiť. Padli slová, že to, čo predkladáme, je pamflet. Mal som na výber – smiať sa alebo zaplakať. Vybral som si trpezlivé vysvetľovanie s presvedčením, že na Slovensku je dosť ľudí, s ktorými sa dá viesť rozumná reč.

Ako som povedal, jedným z dôvodov na novelizáciu zákona o štátnom rozpočte je koronakríza. Spôsobila bezprecedentný prepad ekonomiky. Naše odhady na ministerstve financií hovoria o takmer desiatich percentuálnych bodoch smerom dole. To je pád na historické dno.

Tento extrémny šok vo výkonnosti hospodárstva má, samozrejme, aj veľký vplyv na kondíciu verejných financií.

Výpadok príjmov by mal dosiahnuť takmer jeden a pol miliardy eur. Väčšinu z toho predstavuje podľa očakávania výpadok daní. A súčasne prudko rastú výdavky. Ich nárast sme vyčíslili na takmer osem miliárd eur.

Táto suma má však dve roviny. Výdavky vyvolané pandémiou predstavujú približne päť miliárd eur. Je to súčasne dôkaz, že robíme maximum pre to, aby sme krízu zvládli. Zachraňujeme zdravotníctvo, sociálnu poisťovňu, poskytujeme finančnú pomoc najohrozenejším skupinám obyvateľstva.

Dnes je však nemožné na chlp presne vypočítať, na čo všetko bude ešte štát potrebovať peniaze a koľko to bude stáť. Preto túto časť výdavkov nazývam dobitie kreditu. Dobili sme si kredit, aby sme mali zdroje, keď ich budeme potrebovať. Samozrejme, nemôžem vylúčiť ani to, že ich všetky neminieme. Tomuto sa hovorí krízový manažment. Slovensko totiž je v kríze.

Je jasné, že keď klesajú príjmy a rastú výdavky, narastá aj deficit, a teda dlh. A ten tohtoročný odhadujeme na rekordných 12 miliárd eur.

Otvorene však hovorím, že za tú časť deficitu, za ktorou je pomoc Slovensku v boji s pandémiou, sa nehanbím. To je deficit záchrany. Je tým záchranným kolesom, ktoré vláda hodila Slovensku, aby sa udržalo nad vodou. Keby sme to neurobili, zažili by sme totálny hospodársky a sociálny kolaps.

Lenže nárast výdavkov obsahuje aj výdavky, za ktoré by sa mali hanbiť tí, ktorí tu vládli pred nami. A to je ten druhý dôvod, pre ktorý sme museli otvoriť rozpočet.

Pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu na tento rok ekonómovia vládu Petra Pellegriniho upozorňovali, že nafukuje príjmy a ignoruje niektoré výdavky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naplánovaný deficit verejných financií na úrovni 0,49 percenta HDP považovala za iluzórne číslo. Za oveľa reálnejší považovala deficit vo výške 2,42 percenta HDP.

Čo myslíte, kto mal pravdu?

Takmer trojmiliardový nárast výdavkov, ktoré bývalá vláda zatajila a ktoré sme my teraz nútení dať do rozpočtu, dáva za pravdu nezávislým ekonómom.

Pre názornosť, čo sa do minulého rozpočtu nedostalo, spomeniem niektoré zaujímavé položky. Nemocnice mali ku koncu minulého roka záväzky po lehote splatnosti za takmer 600 miliónov eur. V dôsledku zlej regulácie štát ťaží historický dlh v tarife za prevádzku systému vo výške takmer pol miliardy…

Ak sa niekto pýta, ako bolo možné nezaúčtovať pri zostavovaní verejného rozpočtu na rok 2020 výdavky za tri miliardy, odpovedám: Je za tým chladnokrvný kalkul bývalej vlády ukázať sa v lepšom svetle, a to i za cenu podvodu.

Keď to zhrniem, v minulom roku chcela bývalá vláda dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, ale v skutočnosti vyrobili schodok verejnej správy za 1,2 miliardy eur – a to im ekonomika rástla. Keby sme to nezažili na vlastnej koži, tak by sme sa na takéto šafárenie pozerali ako na science-fiction.

Na tento rok si naplánovali deficit vo výške 0,5 percenta HDP, teda približne 500 miliónov eur, ale už v čase tvorby rozpočtu riziká poukazovali na deficit vo výške približne 2,5 miliardy eur.

Ale nejde tu len o žonglovanie s číslami. V skutočnosti páni Fico a Pellegrini, ktorí si dnes navzájom nevedia prísť na meno, zanechali Slovensku veľmi bolestivé dedičstvo.

Je to dedičstvo zdecimovaného podnikateľského prostredia, vysokého verejného dlhu, rozvráteného dôchodkového systému, je to dedičstvo vysokej miery korupcie a bezprávia.

Počúvam, ako rozprávajú o pamflete, pritom počas dlhého obdobia silného hospodárskeho rastu nedokázali ušetriť ani jedno euro. To my dnes z ich rozpočtového pamfletu robíme rozpočet demokratického štátu. Je to pravdivé zrkadlo reálneho stavu ekonomiky. Áno, pri všetkých tých neznámych.

Páni Fico a Pellegrini prehrali voľby, rozpadli sa a teraz sa pretekajú v tom, kto primitívnejšie a vulgárnejšie skritizuje vládu.

Ale neprekvapuje ma to. Je to klasická hystéria politikov, čo prišli o moc, na ktorú si tak zvykli a ktorú po celé roky zneužívali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie