Gény námestia

Autor je režisér

Je leto, dal som si po obede „churchilla“. Siestu. Snívalo sa mi o žeriavoch sťahujúcich bronzové sochy. V Prahe ruského maršala, v Amerike sochy konfederačných generálov. Istanbulská Aja Sofia sa premenila na mešitu, ale dejiny sa nezastavili a bola z nej zas byzantská Hagia Sofia. Potom zberači pomarančov z Almérie premenili kresťanský chrám v Córdobe s nádhernými stĺpmi na mešitu. A potom sa potomkovia Rimanov domáhali stĺpov z ich chrámu…

Zobudil som sa. Amok, povedal by Zweig. Alebo inkvizícia ulice? V ikonoklastickej dobe je všetko možné. Generálskych sôch mi nie je ľúto, problém je, že hektické kŕče sa opakujú. Antické sochy devastované kladivom, Budha dynamitom. Dôvod odstránenia symbolu sa mieša s fikciou, odstráni sa socha, potom príde čistka v knižnici, po nej pálenie na námestiach? Kde je hranica, čo áno a čo už nie? Rozbiť alebo len preniesť do múzea a vydržať, kým nepríde milosrdné zabudnutie, kto bol kto? A pritom je to len zástupný problém.

V časopise Pamiatky a múzeá dočítam článok o bratislavskom Hviezdoslavovom námestí, o zmenách názvov, sťahovaní sôch aj zábavnú poznámku o dofinancovaní Kostkovej sochy Víťazstvo pri Redute. Na účte Hlinkovej gardy ostali po vojne peniaze určené na Zimnú pomoc Wehrmachtu. Ako dobre, že gardisti kamarátom v zbrani peniaze neposlali. Dobrý článok bez emócií vo valčíkovom tempe.

Aj námestia majú gény. A koľko si pamätajú. Monarchiu, republiku, menenie názvov, sťahovanie sôch, jazyky politikov aj zástavy. Rečnil tam bielovlasý Béla Tuka v uniforme s kordíkom po boku, v čižmách s ostrohami. Aj vodca Deutsche Partei Karmasin. Tam došlo k jeho slávnemu prefackaniu bitkárom Imim Lichtenfeldom. O pár rokov neskôr navŕšili pred divadlom pyramídu vencov, ale nie pre primabalerínu z Národného. To bola panychída za Gottwalda. A ešte o pár rokov sa tam príjemne usmievala kozmonautka Tereškovová a ešte neskôr Verejná bezpečnosť rozháňala Sviečkovú manifestáciu.

Sedeli sme v ten deň po nakrúcaní v cukrárni Kern. Kameramanovi ostali dve krabice filmu. Hovorím: Toč! Kameraman položil kameru na kolená a štartol, ale televízny redaktor sa na ňu vrhol s výkrikom NIE! a zakryl ju vlastným telom.

Aj námestia majú gény. Prečo ničiť? Pred rokmi som v Maďarsku počúval príbeh rumungerskej kapelky z Bukoviny. Ako deti nosili klezmer muzikantom nástroje, chodili na svadby, potom prišiel holokaust a neprežil ani jeden muzikant. Decká vyrástli, obnovili kapelu, pamätali si celý ich repertoár, obohatili ho o divoké dychy a vznikla nádherná hudba, občas nežný halgató klezmer, občas divý tanec.

Zhodiť sochu Kolumba znamená začať od nuly.