Denník N

Gény námestia

Zamestnanci samosprávy v americkom Richmonde kladú betónové bariéry k soche generála Leeho, aby ju ochránili pred poškodením. Foto - TASR/AP
Zamestnanci samosprávy v americkom Richmonde kladú betónové bariéry k soche generála Leeho, aby ju ochránili pred poškodením. Foto – TASR/AP

Dôvod odstránenia symbolu sa mieša s fikciou, odstráni sa socha, potom príde čistka v knižnici, po nej pálenie na námestiach? Kde je hranica, čo áno a čo už nie?

Autor je režisér

Je leto, dal som si po obede „churchilla“. Siestu. Snívalo sa mi o žeriavoch sťahujúcich bronzové sochy. V Prahe ruského maršala, v Amerike sochy konfederačných generálov. Istanbulská Aja Sofia sa premenila na mešitu, ale dejiny sa nezastavili a bola z nej zas byzantská Hagia Sofia. Potom zberači pomarančov z Almérie premenili kresťanský chrám v Córdobe s nádhernými stĺpmi na mešitu. A potom sa potomkovia Rimanov domáhali stĺpov z ich chrámu…

Zobudil som sa. Amok, povedal by Zweig. Alebo inkvizícia ulice? V ikonoklastickej dobe je všetko možné. Generálskych sôch mi nie je ľúto, problém je, že hektické kŕče sa opakujú. Antické sochy devastované kladivom, Budha dynamitom. Dôvod odstránenia symbolu sa mieša s fikciou, odstráni sa socha, potom príde čistka v knižnici, po nej pálenie na námestiach? Kde je hranica, čo áno a čo už nie? Rozbiť alebo len preniesť do múzea a vydržať, kým nepríde milosrdné zabudnutie, kto bol kto? A pritom je to len zástupný problém.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie