Kmotríkov štadión už konečne nie je národný

Vláda sa v stredu na základe právnej analýzy rozhodla nezaplatiť za futbalový štadión na Tehelnom poli Ivanovi Kmotríkovi ani cent navyše. Okrem toho chce naspäť už Ficovou vládou vyplatených 27 miliónov. A na generálnej prokuratúre navyše práve študujú trestné oznámenie na predstaviteľov predchádzajúcich vlád, ktorí išli Kmotríkovi trestuhodne poruke až tak veľmi, že mu chceli poslať spolu až 120 miliónov na štadión, ktorý sám netransparentne obstaral, postavil a využíval pre svoj klub.

A ešte mal tú drzosť, že to celé nazval národný štadión. Pričom popletená krajina mu na jeho trik väčšinou skočila a stavbu tak aj volala, hoci to bol stále iba štadión jedného bezškrupulózneho oligarchu.

Rozhodnutie Matovičovho kabinetu nezúčastniť sa na tomto podvode je správne a treba ho oceniť. Neznamená však, že je úplne vyhrané. Ide o veľa peňazí a Kmotrík sa bude bezpochyby brániť. Pripravme sa preto na dlhý a ťažký právny spor. Pri dnešnej sume vedomostí a nezaujatom rozhodovaní súdov by ho však mal Kmotrík prehrať.

Vicepremiér Štefan Holý považuje všetky zmluvy súvisiace so štadiónom za právne nulitné. Vyčíta im napríklad to, že štát „súťažil“ o dotáciu na ešte neexistujúcu stavbu s vopred známym víťazom, čo je v priamom rozpore s princípom obstarávania. Pretože dotáciu mohol dostať len Kmotrík a nikto iný.

Výhrad k zmluvám je omnoho viac. Ich analýza má približne 50 strán. O jednej ešte za minulej vlády písali právnici Ladislav Križan a Zuzana Zajíčková. Upozornili, že podľa zákona o športe účinného od 1. januára 2016 mala o budúcej kúpnej zmluve na odkúpenie štadióna rozhodovať vláda, urobil to vtedajší minister školstva Peter Plavčan.

Práve on je jedným z politikov, ktorí pre Kmotríka urobili prvé a posledné. Po ňom to bola ďalšia ministerka za SNS Martina Lubyová. No ako pri viacerých iných skvelých investíciách stál na prvopočiatku celého tvorivého snaženia Robert Fico. On osobne celý projekt rozbehol ešte v čase, keď naň zo štátneho malo ísť už spomínaných 27 miliónov. Vlády Smeru však postupne ochotne prihadzovali prísľuby na ďalšie a ďalšie milióny, pričom štát sa celý ten čas len prizeral, ako Kmotrík bez súťaže vyberá vlastného architekta (a určuje tak na desaťročia vopred podobu dôležitej časti hlavného mesta podľa vlastného vkusu), stavia rovnakým spôsobom a rovnako aj nakupuje technické zariadenia. Mal teda bianco šek, aby všetko urobil po svojom, štát by mu to zaplatil, potom akože odkúpil, hoci na štadióne by aj tak hrával iba Slovan, ktorý patrí Kmotríkovcom. Našťastie vláda Petra Pellegriniho mala peniaze poslať krátko pred voľbami a už na to nenašla odvahu, hoci aj ona takmer do poslednej chvíle ochotne spolupracovala.

Takýto spôsob správania štátu je natoľko odpudzujúci, že by sa už nikdy v jeho réžii nemal zopakovať. Práve preto je dobré, že Matovičova vláda zo štadióna cúva. Stojí to aj za riziko budúceho súdneho sporu. Predseda vlády okrem toho ani nemal politicky veľmi na výber. Keby Kmotríkovi peniaze poslal, opäť by konal v rozpore so svojou opozičnou rétorikou.

Aké bude pokračovanie? V tejto chvíli štadión oficiálne patrí Kmotríkovi (respektíve banke), nie „národu“. Premiér nevylučuje, že projekt teraz skrachuje a štát štadión odkúpi nie od Kmotríka, ale práve od banky, v ktorej je založený. Ale za nižšiu cenu. Slabina tejto úvahy zostáva rovnaká, ako keď o nevyhnutnosti štátneho štadióna hovoril Fico – reprezentácia hrávala doteraz len v 50 kilometrov vzdialenej Trnave a nevidno dôvod, prečo by v tom nemohla pokračovať.

Samozrejme, bol by nezmysel nechať schátrať už existujúcu stavbu, ale nebolo by ani správne tváriť sa, že to musí byť iba štát, kto ju má síce za menej ako 120 miliónov, ale stále za veľa peňazí zachraňovať. Takmer s istotou sa napriek tomu treba pripraviť na citové vydieranie, že náš najväčší futbalový klub nebude mať kde hrať a čo úbohé deti. So sťažnosťami tohto typu sa však treba obrátiť do Skalice na Kmotríka.