Otakar Horák
Pred šiestimi rokmi Spojené arabské emiráty oznámili, že do decembra 2021, keď budú oslavovať 50 rokov od svojho vzniku, uskutočnia marťanskú misiu.
Vyzeralo to ako nesplniteľný cieľ – v tom čase nemali v krajine vesmírnu agentúru ani žiadneho planetárneho vedca.
Tím, ktorý dali dokopy, mal priemerný vek iba 27 rokov. „Ste len bandou detí. Ako sa dostanete na Mars?“ počúvali členovia tímu podľa Sarah Amiri, ktorá projekt zastrešuje po vedeckej stránke.
Napriek chýbajúcemu zázemiu, ktoré museli v krajine iba vybudovať, svoj cieľ splnili a postavili sondu Amal (Nádej), ktorá má v týchto dňoch vyletieť na Mars. Na červenej planéte má skúmať miestnu atmosféru.
Pôvodne sa malo letieť už v stredu, no na japonskom kozmodróme Tanegašima, odkiaľ sa štartuje, panuje nepriaznivé počasie. Štart sa postupne viackrát prekladal až na túto nedeľu.
Misia EMM (Emirates Mars Mission) je úplne prvou výpravou akéhokoľvek arabského štátu na inú planétu.
Ženy tvoria 80 percent vedeckého tímu
Projektu marťanskej misie Spojených arabských emirátov sa bližšie venoval magazín Nature alebo denník New York Times.
Svetové médiá zaujal viacerými témami. Jednou z nich je, že „ženy tvoria až 34 percent tímu misie a 80 percent vedeckého tímu,“ ako píše Nature.
„Počet žien v kolektíve danej misie je naozaj vysoký. V odboroch STEM (prírodné, technické, inžinierske a matematické vedy – pozn. red.) býva tento pomer opačný, hoci krajiny sa snažia čoraz viac tento nepomer vyrovnať a urobiť vesmírny výskum atraktívny aj pre ženy,“ povedal pre Denník N Peter Vereš, astronóm z Centra malých planét (Minor Planet Center) na Harvarde.
Sarah Amiri má iba 33 rokov, o vesmír sa zaujímala od mladosti, no vyštudovala informatiku, keďže na štúdium astronómie nebolo v regióne dostatok príležitostí.
Investície do vedy a výskumu
To sa postupne mení a najlepšie univerzity v krajine začínajú otvárať nové študijné programy vo fyzike, v astronómii a iných tvrdých vedách.
V krajine si uvedomili, že zásoby ropy nie sú navždy, preto začali intenzívnejšie investovať do vedy a výskumu. Ešte v roku 2011 dávali na vedu a výskum len 0,5 percenta HDP. No v roku 2013 to bolo už 1,3 percenta a budúci rok by chceli dosiahnuť 1,5 percenta HDP.
Na porovnanie, v roku 2016 sme na Slovensku dali na vedu a výskum 0,79 percenta HDP a v nasledujúcom roku 0,88 percenta HDP, čo je menej ako v Maďarsku, Poľsku alebo Česku. Priemer Európskej únie je na úrovni 2,07 percenta HDP.
Časopis Nature zistil, že v Spojených arabských emirátoch nemali pred rokom 2010 žiadneho domáceho absolventa doktorandského štúdia. „V roku 2017 tvorili doktorandi 0,8 percenta všetkých vysokoškolákov, čo je polovica v porovnaní s inými arabskými štátmi,“ píše Nature a dodáva, že do roku 2030 by chceli toto číslo strojnásobiť.
„Spojené arabské emiráty – ale aj iné na ropu bohaté krajiny z daného regiónu – už dlhé roky investujú do vzdelania a výskumu. Poznám nejedného (nielen) slovenského vedca, ktorý išiel za prácou napríklad do Saudskej Arábie. Tieto krajiny lákajú zahraničných vedcov naozaj vysokými mzdami a špičkovými podmienkami. Zároveň veľa domácich študuje v USA,“ povedal o prístupe arabských krajín k vede a vzdelávaniu astronóm Vereš.
Technológie nekupovali, všetko sa chceli naučiť
Spojené arabské emiráty majú dostatok financií na to, aby si všetky technológie kúpili a pod svojou vlajkou ich vyslali do vesmíru. No vedúci misie Omran Sharaf dostal zadanie, aby „si technológie postavili a nekupovali ich“.
Členovia vesmírnej agentúry Spojených arabských emirátov vycestovali do Spojených štátov a nadviazali úzku spoluprácu najmä s coloradskou univerzitou v Boulderi, ktorá sa radí medzi tie najlepšie v leteckom a kozmickom výskume a podieľala sa na mnohých misiách NASA.
Náklady na misiu EMM sa odhadujú na 200 miliónov dolárov.
Keď bola sonda hotová, letecky ju zo Spojených štátov prepravili do Dubaja, aby ju otestovali. Potom ju prepravili do Japonska.
Sondu Nádej vynesie do vesmíru japonská raketa H-IIA od spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries.
Živý prenos zo štartu bude dostupný na stránke misie. Štartuje sa v nedeľu 19. júla o 23:58 nášho času.
Sonda má veľkosť menšieho auta a k Marsu by sa mala priblížiť po siedmich mesiacoch letu budúci rok vo februári.
Prvá globálna mapa marťanskej atmosféry
Sonda poletí 20- až 43-tisíc kilometrov nad povrchom Marsu a skúmať bude miestnu atmosféru.
Ponesie tri zariadenia – infračervený spektrometer, ultrafialový spektrometer a kameru. Cieľom bude vytvoriť prvú globálnu mapu marťanskej atmosféry.
„Marťanská atmosféra aj povrch Marsu boli pred miliardami rokov odlišné od súčasnosti. Táto misia bude skúmať, prečo Mars stratil a stráca vodík a kyslík, bude sledovať klimatické zmeny na Marse a lokálne zmeny počasia. Bude skúmať aj lokálne fenomény, ako sú prachové búrky alebo aerosóly, ďalej vodnú paru, ľadové kryštáliky a teplotné zmeny v atmosfére,“ priblížil cieľ misie EMM astronóm Vereš. Odhaduje sa, že by mala trvať celkovo dva roky.
Všetky zistenia budú verejne dostupné a Spojené arabské emiráty na ne nebudú uplatňovať žiadne embargo.
„Veľa z vás sa môže opýtať, prečo práve vesmír?“ povedal počas tlačovej besedy Omran Sharaf, projektový manažér misie EMM. „Nie je to o tom dostať sa na Mars,“ povedal a dodal, že je to o tom, aby mladých nadchli pre vedu a stúpol počet ľudí, ktorí sa prihlásia na štúdium fyziky, chémie či biológie. „Je to o tom, aby sme zmenili nastavenie ľudí.“
Hoci krajine primárne nejde o vesmír – ako tvrdí Sharaf – za ostatných niekoľko rokov sa jej podarilo postaviť tri satelity, ktoré obiehajú Zem. Minulý rok dokonca na ruskom Sojuze vyslali svojho astronauta Hazzaaua Ali Almansooriho na osem dní na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.
Činy verzus slová
Spojené arabské emiráty nielen hovoria o vzdelanostnej ekonomike, ale podnikajú aj konkrétne kroky. „Na Slovensku sa, žiaľ, o vzdelanostnej ekonomike väčšinou iba hovorí,“ vraví astronóm Vereš z Harvardu.
„Nemáme na to ani materiálne, ani ľudské kapacity. Tých pár jednotlivcov, ktorí sa niečomu podobnému venujú, má dostatok vlastných projektov, prípadne sú zaťažení byrokraciou alebo výučbou. Súkromné spoločnosti sú v tejto oblasti na Slovensku doslova v plienkach. Cestou sú menšie projekty a jednoznačne aktívna spolupráca so zahraničím,“ dodáva slovenský astronóm.
Na záver dodajme, že v nasledujúcich dňoch by k Marsu mali štartovať ešte dve ďalšie misie. Na 23. júla je naplánovaný štart čínskej misie Tianwen-1 – určená je na prieskum prostredia červenej planéty a pátranie po stopách minulého a súčasného života na Marse.
V období medzi 30. júlom až 15. augustom by sa mal na Mars vydať aj rover Perseverance (z angl. vytrvalosť) od NASA. Skúmať bude najmä kráter Jezero.
Hlavné zdroje:
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
