Denník N

Kam až siaha akademická sloboda?

Cséfalvayová

Možno nastal čas pýtať sa, či aj akademická samospráva nepotrebuje pomoc zvonka.

Autorka je podpredsedníčka strany Dobrá voľba
a bývalá predsedníčka Zahraničného výboru NR SR

V ostatnom čase sa zdá, že skôr ako vďaka vedeckej excelentnosti či kvalite absolventov sa o slovenskom akademickom priestore hovorí v súvislosti s prešľapmi a so škandálmi, ako sú plagiátorstvo, podvodné získavanie titulov či dnes už mesiace trvajúca neštandardná situácia na FIIT STU.

A hoci je problém v drvivej väčšine prípadov jasne viditeľný a pomenovaný, riešenia akosi absentujú. Akýkoľvek zásah zvonka by totiž bol vnímaný veľmi citlivo, platí predsa akademická sloboda, ktorú garantuje zákon. Tú si ako akademička vážim a rešpektujem ju, nadobúdam však stále silnejší pocit, že za 30 rokov demokracie sme si nestihli vo vysokom školstve vybudovať kultúru, ktorá by na akademickú slobodu a ťarchu zodpovednosti, ktorá s ňou ide ruka v ruke, v plnej miere dozrela.

Aj prípady medializované v ostatných dňoch ma vedú k otázke, kde sa akademická sloboda končí? A čo ak je zneužívaná? Disponuje akademická obec mechanizmami na svoju vlastnú opravu?

Vo vysokom školstve som pôsobila niekoľko rokov, témam spojeným s vysokoškolským vzdelávaním, vedou a výskumom som sa venovala aj ako členka školského výboru v Národnej rade. Za ten čas som zozbierala množstvo prípadov z vlastnej skúsenosti aj od kolegov a študentov z celého Slovenska, ktoré svedčia o tom, ako ľahko môže byť akademická sloboda zneužitá. A ako často to, žiaľ, vedie k tomu, že tí lepší študenti, zamestnanci, učitelia, výskumníci znechutene odchádzajú preč. Preč zo školstva, preč zo Slovenska.

Je v poriadku, ak jeden človek zastáva na univerzite viacero funkcií, ktoré sú si vzájomne podriadené, a tak sa zodpovedá sám sebe a sám seba hodnotí? Je v poriadku, ak dekan prijíma a prepúšťa zamestnancov len na základe vlastného uváženia a de facto tak rozhoduje o zložení akademického senátu, ktorý dekana volí a ako jediný ho môže odvolať? Je v poriadku, ak dekan zamestnáva svojich rodinných príslušníkov a priateľov bez ohľadu na ich kompetentnosť a odbornosť? Je v poriadku, ak dekan len na základe vlastného uváženia určuje svojim zamestnancom polovicu výšky mzdy? Je v poriadku, ak uchádzač získa akademický titul za prácu, ktorá je preukázateľným plagiátom, a to s vedomím školiteľa i skúšobnej komisie?

A neprispievajú aj takéto prípady k podpriemernej kvalite slovenského vysokého školstva?

Podobnú situáciu sme zažili nedávno v úplne odlišnej sfére a s jej dôsledkami sa len začíname vyrovnávať. Uzavretý samosprávny systém vedúci k fatálnym zlyhaniam, prípadom rodinkárstva, korupcie, netransparentného rozhodovania pod pokrievkou nezávislosti a nedotknuteľnosti. Nepekný príbeh slovenského súdnictva sa nám začal odkrývať len nedávno. A tak ako sme boli ochotní uznať, že systém sudcovskej samosprávy vyžaduje korekcie (pri rešpektovaní nezávislosti justície), nastáva možno čas položiť si otázku, či aj v prípade akademickej samosprávy nedozrel čas na reformy. A ak neprichádzajú zvnútra systému, možno je čas na pomoc zvonka.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie