Denník N

Čierne diery: 100 skrytých miest Slovenska, ktoré treba vidieť. Sprievodca nepoznanou krajinou bez turistov

V Čiernych dierach sa už roky snažíme popularizovať zabudnuté a prehliadané miesta Slovenska. Zabudnuté, lebo ich história či región zostali z rôznych dôvodov desaťročia odstrčené bokom. Prehliadané, lebo sme si zvykli na pohodlnosť a zaužívané destinácie, ktoré už neraz nezvládajú nápor turistov. A čo je horšie, neraz prišli aj o pôvodného ducha miesta. Čičmany nie sú jediné so zachovanou tradičnou ľudovou architektúrou, Slovenský raj neponúka ako jediný skryté tiesňavy a Banská Štiavnica tiež nie je jediným mestom s tajomnou atmosférou starobylej minulosti.

Slovensko ponúka na malom území rozmanitú kultúru. Omnoho rozmanitejšiu, než sa z bežne dostupných zdrojov a zo školy zdá. Často pritom stačí prejsť do inej doliny a ste v inom svete. A to sa všetky ideológie za posledných sto rokov pokúšali potlačiť, čo tu bolo pred nimi. Zanikli nemecké osady, vyhnali sme Maďarov, z kaštieľov urobili sklady družstiev a sýpky. Prišla kolektivizácia aj urbanizácia. Čo bolo dlho za socializmu umelo udržiavané, neskôr začalo upadať. Vplyvom týchto a mnohých ďalších faktorov zostali na našom území opustené pamiatky i celé osady.

Je svojím spôsobom fascinujúce, že v 21. storočí stále môžeme vidieť ľudí bývať v dvestoročných kamenných domoch. Že kdesi v lese dodnes stojí obrovská stará továreň alebo mlyn s kompletným zariadením, ktorý stačí len naštartovať. Že máme vlastné pralesy. A že sa to väčšinou celé deje len pár hodín cesty od miest, kde nerušene bývame.

Toto je zoznam sto miest – technických pamiatok, dedín, usadlostí, kaštieľov, kostolov či prírodných vzácností, z ktorých stoja mnohé na okraji záujmu napriek svojim nesporným hodnotám. Nikdy by nevznikol, ak by sme neboli zvedaví. Na viaceré pamiatky sme natrafili náhodne – lebo sme si vybrali cestu, ktorou by väčšina určite nešla. Inokedy sme zasa blúdili, pýtali sa ľudí. Nebuďte pohodlní! Tento špecifický rok s obmedzeným cestovaním je príležitosťou. Nech je vaše objavovanie podobne náhodné ako tento zoznam.

Sledujte Čierne diery na InstagrameFacebooku.

Západné Slovensko

Horné Orešany – chemička 

48.468698, 17.402442

Chemickú továreň nechal v časti Majdan v rokoch 1880 – 1883 vybudovať gróf Jozef Pálffy, ktorý zdedil rozsiahle lesy okolo Dobrej Vody. O svojom nápade presvedčil otca Mórica v čase, keď obchod s drevom nebol až taký výnosný a zároveň výrazne napredoval priemyselný rozvoj. Továreň slúžila na spracovanie dreva suchou destiláciou. Finálnym výrobkom bol napríklad acetón či decht. Drevo do továrne zvážali po úzkokoľajkách z okolitých dolín.


Štrkovec – majer

48.204721, 17.845056

Majer Štrkovec pri Šoporni je dobre schovaný pred ľuďmi. V niekdajšom kaštieli, ktorý je jeho centrom, je dnes domov pre mentálne postihnutých. Niet lepšieho príkladu sociálneho vyčleňovania než na tejto samote. Kaštieľ obkolesujú hospodárske budovy, kaplnka či drevená zvonička. Kúsok ďalej je budova liehovaru, kde sa vyrábal lieh zo zemiakov. Súčasťou majera bola aj artézska studňa, byty, sýpky, sklady a jednotriedna škola.


Šurany – cukrovar 

48.082910, 18.184771

V Šuranoch stojí cukrovar, ktorý fungoval od roku 1854 do roku 2000, teda nepretržite 146 rokov. Šurany boli svetové, pripísali si viacero prvenstiev. Cukrovar bol svojho času najväčší v Európe. Dnes z areálu nie je chránená ani jedna pamiatka. Továreň založili v roku 1854 židovskí obchodníci Leopold von Lippmann a Maximilán Gerson z Viedne. Ako prví široko-ďaleko začali vyrábať čistý biely rafinovaný cukor. Ďalšou raritou bola prvá súkromná železnica v monarchii. Stokilometrová železnička na zvoz repy siahala až po Trnovec nad Váhom. Zakladatelia cukrovaru urobili priemyselnú revolúciu v celej monarchii. V regióne bola ich firma najväčším platcom daní do štátnej pokladnice. V roku 1912 pribudol aj cukrovarský mlyn a šurianska múka prerazila na európsky trh. Mlyn bol pod osobitným dohľadom vojsk a moderné silá skladovali obilie z celého štátu. V súčasnosti sídli v rozpadávajúcom sa areáli niekoľko firiem, ale chýba mu zmysluplnejšie využitie.


Trávnica – veterná studňa 

48.135622, 18.328161

Veterná studňa v Trávnici je jednou z len troch známych takýchto technických stavieb na Slovensku. Ďalšie boli v obciach Lok a Mužla. Všetky postavili okolo roku 1920. Pôvodnú studňu v Trávnici dal vykopať vlastník miestneho kaštieľa Ladislav Barlanghi. Stožiar a mechanizmus čerpania vody sú zásluhou Karola Elbogena, neskoršieho vlastníka kaštieľa, ktorý takéto riešenie odpozoroval v zahraničí. Železná konštrukcia s veľkým veterným kolesom sa používala na čerpanie vody do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po roku 1945 sa studňa prestala používať. Do pôvodného, plne funkčného stavu ju obnovili v roku 2017. Voda z nej – tak ako kedysi, aj dnes – zavlažuje park zrekonštruovaného kaštieľa. Pustne len budova liehovaru, ktorá neskôr slúžila ako sklad pre družstvo.


Mariánska Čeľaď – kláštor 

48.077181, 18.369902

Z kláštora Máriacsalád zostala ruina s veľkým krížom. Kláštor zo 16. storočia opustili pavlínski mnísi koncom 18. storočia. Odvtedy slúžil na rôzne iné účely, napríklad ako poľný lazaret, sklad obilia, ovčinec, sušiareň tabaku, ale neskôr tu boli aj byty, kancelárie, škola a múzeum. Potom spustol. Po roku 1989 pripadol v reštitúcii cirkvi, ktorá sa oň nedokázala postarať. Nie tak dávno bol ešte kompletne zastrešený, dnes krásne remeselné klenby padajú a na zvyškoch strechy bujnie les. Postupne zmizlo všetko cenné. Ľudia, čo tu kedysi bývali, dnes Máriacsalád nespoznávajú. Dvojvežový kostol, kúpele, záhrada, bohatý archív, hospodárstvo sú minulosťou.


Kolta – kaštieľ 

48.019569, 18.414175

Kaštieľ v Kolte postavil na konci 19. storočia generál a veľkostatkár Karoly Mészáros ako letné sídlo pre svoju manželku. Stavba s prvkami neogotiky slúžila po 2. svetovej vojne ako škola, obec sa jej zbavila v roku 1991. Odvtedy prešla viacerými vlastníkmi a neúspešne začatou rekonštrukciou. Na predaj je kaštieľ aj dnes. V jeho susedstve sa nachádza Kürthyho kúria zo 17. storočia.


Kameničná – prečerpávacia stanica 

47.809619, 18.041715

Prečerpávaciu stanicu v Kameničnej dokončili v roku 1902 a bola súčasťou rozsiahleho systému ochrany územia pred vnútornými vodami. Kovové vráta na Kameničianskom kanáli krstil ešte v roku 1856 osobne cisár František Jozef I. V bielom kamennom obklade je v mramore vytesaný rok aj meno Ferencz Jozef. Práve počas jeho vlády sa rozhodli zásadne regulovať vody na Žitnom ostrove – najprv sa stavali len hrádze a kanály so stavidlami, neskôr pribudli mechanické prečerpávacie stanice. Tradičná tehlová architektúra stanice je zachovaná takmer bez poškodenia. Cez husto zadrôtované okno vidno vnútri zachované pôvodné stroje z budapeštianskej továrne Schlick.


Komárno-Lándor – prečerpávacia stanica 

47.806116, 18.130486

Malý domček s komínom a nádržou na vodu je súčasťou usadlosti na samote medzi Ládorským kanálom a Starou Nitrou. Stojí tu už od roku 1896. Cestu po násype lemujú staré drevené elektrické stĺpy, len kúsok pod nimi sa začínajú mokrade

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie