Denník N

Úpadok USA, silnejšia Čína a šanca pre EÚ. Päť expertov hovorí, ako pandémia zmení svet

Piatich slovenských expertov na zahraničnú politiku sme sa spýtali na to, ako koronavírus zmení medzinárodné vzťahy. Hovoria, že pandémia urýchlila uzatváranie štátov a zvýraznila problémy pri medzinárodnej spolupráci. Práve koronakríza však ukazuje, aký dôležitý je spoločný postup.

Ukazuje sa aj to, že svet nemá lídra, čo vyhovuje regionálnym mocnostiam a prispieva to k tomu, že svet je menej prehľadný.

Tomáš Valášek, Jozef Bátora, Róbert Vass, Tomáš Strážay a Matej Šimalčík v texte odpovedajú na to:

  • ako pandémia zmení medzinárodné vzťahy,
  • čo znamená pre budúcnosť EÚ,
  • čo považujú za najzávažnejší dôsledok, ktorý priniesla z hľadiska medzinárodných vzťahov.

Tomáš Valášek, predseda výboru pre európske záležitostí a poslanec Za ľudí

1. Ako pandémia zmení medzinárodné vzťahy?

Pandémia urýchľuje niektoré trendy. Väčšinou sú zlé pre nás. Voľný obchod sa stáva čoraz menej voľným. Jednak preto, lebo kríza fakt poukázala na potrebu nespoliehať sa na Čínu či Indiu, napríklad vo výrobe vakcín. Ale aj preto, lebo skoro všetci sme v ťažkej hospodárskej kríze a vlády si chránia pracovné miesta doma. Pre Slovensko, ktoré žije hlavne zo subdodávania priemyselných dielov väčším zahraničným firmám, je to dosť zásadný problém, ktorý sa nemusí sám korigovať po kríze. Napríklad také automobilky v rámci prechodu na elektromobilitu aj tak plánovali zoškrtať sieť dodávateľov, možno sa už dopyt po tých slovenských výrobkoch nevráti.

Faktom je tiež, že vplyv USA – a ich vôľa viest a ísť príkladom – je vo voľnom páde. Zatiaľ čo pri predošlých pandémiách Spojené štáty viedli svetovú kampaň za ozdravenie, dnes sa nevedia celkom postarať ani samy o seba. Už je najvyšší čas, aby boli voľby a Donald Trump odišiel.

2. Čo pandémia znamená pre budúcnosť EÚ?

Zatiaľ je to tak 50/50. Prvotná reakcia členských krajín bola veľmi zlá. Je proti duchu európskeho spolunažívania, že si navzájom blokujeme dodávky rúšok alebo respirátorov, ako to bolo v prvých týždňoch po vypuknutí krízy. Ten prvotný šok z COVID-19 však už prešiel a duch spolupráce sa vrátil. Dnes si pomáhame s liečením a dodávkami zdravotného materiálu, Európska komisia tiež navrhla slušný záchranný balík pre hospodárstva členských krajín. Predpokladám, že prejde (v čase uzávierky sa stále rokovalo, plán bol medzitým schválený – pozn. red.), a ak áno, tak sa opäť potvrdí, že hlavne pre novšie a menšie členské krajiny sú obchod so zvyškom EÚ a európsky rozpočet nenahraditeľným zdrojom prosperity.

3. Čo považujete za najzávažnejší dôsledok, ktorý pandémia priniesla/prinesie z hľadiska medzinárodných vzťahov?

Ukazuje sa, že na svetovej scéne nie je žiaden líder. Čína nemá vôľu; Rusko ani vôľu, ani kapacitu. Spojené štáty za Donalda Trumpa chce nasledovať čoraz menej krajín, v každom prípade Trump nemá žiadnu chuť viesť. To nie je dobré. Svetu veľmi chýba niekto, kto vie presviedčať, tlačiť a ísť príkladom v prípade hrozieb, ako sú COVID-19 či globálne otepľovanie. Pri nich nestačí, aby si každý štát robil svoje; jediná zmysluplná odpoveď je koordinovaná odpoveď. Spojené štáty hrali túto úlohu lídra donedávna.

Iste, nie vždy dobre a občas svoju moc zneužili (viď vojna v Iraku v 2003), ale prinieslo to viac dobrého ako zlého – napríklad vtedy, keď sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Svet

Teraz najčítanejšie