Denník N

Prázdna stolička pre Etienna

Etienne Cornevin (vľavo) preberá od Mariana Meška Cenu Christmas za rok 2009. Foto – Peter Procházka
Etienne Cornevin (vľavo) preberá od Mariana Meška Cenu Christmas za rok 2009. Foto – Peter Procházka

Francúzsky filozof a výtvarný kritik Etienne Cornevin, ktorému učarovalo naše neoficiálne výtvarné umenie, by mal sedemdesiatku.

Etienne Cornevin vyštudoval na Sorbonne filozofiu, no rovnako mal rád výtvarné umenie. Skutočnosť, že témou jeho okolo 1200-stranovej (!) habilitačnej práce v roku 1989 na Université Paris Nanterre boli osobnosti a estetika súčasného umenia v Československu, príliš neprekvapuje, veď Cornevin žil v rokoch 1976 až 1988 na Slovensku.

Hoci tu pôsobil ako lektor francúzštiny, rýchlo sa skontaktoval so špičkou našej alternatívnej umeleckej scény a stal sa rešpektovanou osobou u vrcholných predstaviteľov slovenského a českého výtvarného života (Fila, Jankovič, Šimotová, Kolář, Chalupecký a ďalší). Okrem iného mal výrazný vplyv na vznik Skupiny A – R (Bočkayovci, Čarný, Fischer, Kordoš, Laubert, Meško, Minárik, Mudroch a Tóth), formujúcej sa v 70. a 80. rokoch na polooficiálnych výstavách, ktoré v priestoroch SAV organizoval František Mikloško.

Vo vtedajšom Československu zostal dlhšie, než pôvodne plánoval. „Mal som pocit, že najpôvodnejšie a najhĺbavejšie umenie vo svete sa rodí práve tu a nie vo Francúzsku, ani v Nemecku či USA. Oficiálne české a slovenské umenie vtedy pre Francúzov neexistovalo, no bohužiaľ, Francúzi ignorovali aj to neoficiálne. Boli presvedčení, že živé umenie v takých totalitných podmienkach nie je možné. Rozhodol som sa teda, že vytvorím o tom všetkom svedectvo,“ spomínal Cornevin.

Na Slovensko aj do Česka sa aj neskôr často vracal, svojím originálnym štýlom a jazykom (slovenským!) plným novotvarov napísal mnoho esejí, recenzií, katalógových textov a prekladov a nakrútil tiež sériu dokumentov o slovenských výtvarníkoch. Aj to bola súčasť trvalého svedectva o neoficiálnom umení v Československu, ktoré ho doživotne očarilo a o ktorom po návrate domov zorganizoval viacero výstav.

„Odvtedy sa však ignorancia Francúzov nezmenila,“ trpko konštatoval, „aj keď už nemajú tú teoretickú zámienku. Významná kolektívna výstava štyridsiatich českých a slovenských výtvarníkov v Paríži v roku 1990 i niektoré ďalšie individuálne expozície mali len malý ohlas. Nezvedavosť Francúzov si nedokážete predstaviť, sú to géniovia nezvedavosti.“

Na jednej z fotografií Skupiny A – R je aj prázdna stolička, rezervovaná práve pre Etienna, ktorý už v tom čase bol späť vo Francúzsku. Vždy mu patrila, on je navždy  spätý so vznikom a s existenciou tohto umeleckého spoločenstva (hoci sa intenzívne venoval aj mnohým ďalším výtvarníkom) a často sa na ňu symbolicky vracal svojimi rozmanitými aktivitami. Od roku 2016 však zostala prázdna navždy. Človek, ktorý sa rád označoval za liečiteľa kultúrnych chorôb, sa nedokázal vyliečiť z tej svojej. Ľudské choroby sú nekultúrne.

(Text je z pripravovanej knihy Liečiteľ kultúrnych chorôb – slovenský príbeh Etienna Cornevina. O niekoľko dní (26. 7.) si pripomenieme jeho nedožitú sedemdesiatku.)

Vizuálne umenie

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie