Denník N

Korona prinútila poskladať výstavu na diaľku, no výsledok je výnimočný

Foto - At Home Gallery
Foto – At Home Gallery

V synagóge šamorínskej At Home Gallery nič neprezrádza peripetie realizácie bez prítomnosti autorov Sheri Wills a Johna Schettina, len posielaním nahrávok, obrazového materiálu, nákresov architektonického riešenia i samotných videí a inštrukcií k ich synchronizácii.

Za nezvyčajným názvom podujatia Assembly (Poskladať) v synagóge šamorínskej At Home Gallery sa skrýva príbeh jeho prípravy, ktorý sa odohral v čase vrcholiacej pandemickej krízy. Z pôvodného zámeru, aby spoluautori počas mesačného rezidenčného pobytu v Šamoríne osobne pripravili pre synagógu multimediálny projekt, zišlo. Transatlantické linky nelietali, a tak bolo na zváženie, či sa ho vôbec podarí realizovať.

Dvojica autorov ani dvojica galeristov sa však nevzdali. A tak projekt doslova „poskladali“. Výhodou bolo, že Sheri Wills (1963), videoumelkyňa, filmárka i teoretička filmu a animácie, už priestor šamorínskej synagógy dobre poznala. Pred dvomi rokmi v ňom vytvorila site-specific výstavu Čo svetlo pamätá, ktorej vernisáž bola komplexným zážitkom. V šiestich videoinštaláciách počítala aj s reálnym svetlom, ktoré šikmo dopadalo cez ornament mreží okien a tieňmi meniacimi sa podľa zapadajúceho slnka kreslilo ich ďalšiu vizuálnu vrstvu. A nielen to. Na vernisáži spievali Juraj Turtev a Marta Galbáčová, čo dodalo umeleckému zážitku ďalšiu dimenziu.

Súčasný projekt Poskladať invenčným spôsobom využíva predošlý. Štyri synchronizované projekcie na ôsmich v priestore stojacich a na seba nadväzujúcich paneloch dopĺňa manipulovaná nahrávka z vernisáže spred dvoch rokov. Záznam spevu Juraja Turteva a Marty Galbáčovej Sheri Wills pod vedením amerického experimentálneho skladateľa Alvina Luciera tvarovala vrstvením jednotlivých pasáží a začlenením reálnych zvukov tak, že sa postupne pôvodná skladba stratila v tónoch novej.

Zadná projekcia rytmu striedajúcich sa záberov detailov rôznych typov architektúry vrátane mostov, požiarnych schodíšť či oblúkov brán, tiež stien poznačených grafitmi i nečitateľnými textami, ich prelínanie a znejasňovanie ostrým svetlom vytvára s hudbou jedinečný celok.

Fotografické podklady rovnako ako riešenie výstavných panelov vytvoril architekt John Schettin (1960). Samotná videoprojekcia je spoločným dielom jeho aj umelkyne, ktorá má zrejme nevšednú vizuálnu pamäť: dokázala si presne pripomenúť pastelové steny šamorínskej synagógy. Farebné ladenie jednotlivých sekvencií videoprojekcie s nimi rezonuje v sonórnej škále tónov. Harmonický celok je tak vhodný na kontempláciu.

Profesionálne, ale nevtieravo zvládnutý priestor výstavy pôsobí samozrejme a umocňuje komplexný umelecký zážitok z nevšedného diela. Návštevníka nevyruší žiadny nedokonalý detail – nič neprezrádza peripetie realizácie na diaľku, bez prítomnosti autorov, prostredníctvom internetových odkazov a správ, posielaním zvukových nahrávok, obrazového materiálu, technických nákresov architektonického riešenia i samotných videí a inštrukcií k ich synchronizácii. Návštevníci môžu oceniť, že sa Zuzane a Csabovi Kissovcom „poskladanie“ vydarilo.

Výstava potrvá do 15. augusta.

 

Kultúra

Teraz najčítanejšie