Denník N

Trpký med

Foto – Ján Púček
Foto – Ján Púček

Vo štvrtok sa nám narodil syn, ktorý je pre môjho otca vnukom. A o dva dni neskôr zomrela otcova mama, pre ktorú som bol vnukom zase ja.

Zo zvláštnych chutí je namiešaný tento svet. Z naozaj zvláštnych. Čosi sladké sa prelieva do trpkého a obe sa miesia dovedna v chaotickom Brownovom pohybe. Vzniká z toho rafinovaná chuť. Prekvapujúca kombinácia. Čosi nečakané. Čosi ako brusnica. Horkosladký med.

Telefonujeme si s otcom. Vravím mu, že som práve vyzdvihol rodný list. On mi zas povie, že vyzdvihol ten úmrtný. Oba krajné póly života v dvoch úsporných replikách, v dvoch neúplných vetách. Aj absolútny začiatok. Aj absolútny koniec. Hotovo. Bodka.

A hlava ako lávová lampa… Tešiť sa, či plakať? Alebo presnejšie: plakať od radosti, či od žiaľu?

Želatína miesto šedej kôry!

Pemza miesto mozgu!

Toto je situácia, v ktorej vystupujú rodičia a ich deti. Je to čosi ako spoločná rodinná fotografia. Vo štvrtok sa nám narodil syn, ktorý je pre môjho otca vnukom. A o dva dni neskôr zomrela otcova mama, pre ktorú som bol vnukom zase ja.

Je to obrázok zamrznutý v čase.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre