Denník N

Budúcnosť kresťanskej politiky

Modlitebný spolok v Národnej rade. Foto – N
Modlitebný spolok v Národnej rade. Foto – N

Kresťanskí politici v stranách ako OĽaNO a Sme rodina neberú do úvahy celkový ideový profil svojich strán. Je im to jedno.

Kresťanskodemokratická politika sa po novembri 1989 stala prirodzenou súčasťou politického života na Slovensku. V krajine, kde sa oficiálne ku kresťanskému vierovyznaniu hlási okolo 70 percent obyvateľov, je to pochopiteľné. Je zaujímavé sledovať jej doterajší vývoj a premeny.

Na začiatku sa zdalo, že Kresťanskodemokratické hnutie bude najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Postupne však kresťanských voličov prebrali SNS a najmä HZDS. Vo voľbách 1992 KDH skončilo na treťom mieste, keď ho volilo 8,89 percenta voličov. Spomínam si, že vtedy mi nitriansky kardinál Ján Korec povedal: „Pamätaj si, že KDH volili tí najvernejší z najvernejších veriacich.“ Na dlhé roky sa okolo KDH vytvorilo jadro voličov, ktoré zodpovedalo približne týmto preferenciám. Aj keď sa skoro každá politická strana na Slovensku či niektorí jej členovia hlásili ku kresťanstvu, len KDH bolo vnímané, že ako celok bráni výlučne kresťanské hodnoty. Vo voľbách 2016 však KDH získalo 4,94 percenta a nedostalo sa do parlamentu. Vo voľbách 2020 získalo KDH 4,65 percenta a znovu sa nedostalo do parlamentu.

Dalo by sa dlho diskutovať, čo bolo príčinou úpadku tejto najstaršej ponovembrovej strany. Dnes sa však objavil nový fenomén. Kresťanskí politici v stranách ako OĽaNO a Sme rodina neberú do úvahy celkový ideový profil svojich strán. Je im to jedno.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie