Denník N

Pozná interrupčný zákon slovenského štátu: Diskusia o potratoch ukazuje, že sme sa za 80 rokov neposunuli

Denisa Nešťáková v priestoroch Slovenského národného archívu v Bratislave. Foto - Šimon Šiplák
Denisa Nešťáková v priestoroch Slovenského národného archívu v Bratislave. Foto – Šimon Šiplák

Výskumníčka Denisa Nešťáková upozorňuje, že obeťou ideologického sporu bude vždy žena.

Akokoľvek sa to hociktorá doba snažila zakryť, sprísňovanie interrupčných zákonov bolo vždy postavené proti žene, všíma si Denisa Nešťáková. Medzi súčasnými návrhmi novely zákona o interrupciách a tými z obdobia fašistického štátu vidí mnoho faktických podobností.

Ste jednou z autoriek a autorov pripravovanej knihy Tisovi poza chrbát, ktorá predstaví viaceré príbehy odporu voči bývalému ľudáckemu režimu. Zároveň pracujete na výskume o skúsenostiach židovských mužov a žien v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi počas druhej svetovej vojny. O čom je váš výskum?

Pozerám sa na to, aké boli rozdiely a podobnosti v prežívaní bežného života v tábore u mužov a žien. Inými slovami, ako rodová príslušnosť ovplyvňovala ich život. V začiatkoch výskumu som totiž narazila na dokumenty, v ktorých formulácie vyznievali, ako keby boli v Seredi internovaní prevažne muži. Išlo o veľmi vágny, no definitívne viac mužský ako ženský naratív. To ma zaujalo.

Začala som sa zaujímať o to, aký vplyv mal rod, teda skutočnosť, či išlo o muža alebo ženu, na to, ako jednotlivci prežívali, čo sa im v Seredi dialo. Zaujímalo ma, čo bolo iné, akým spôsobom sa dokázali v tomto tábore realizovať a prežiť, ochrániť svoje rodiny pred ďalším transportom.

Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu

V knižnej edícii Denníka N vychádza kniha venovaná potratom a ich úlohe v slovenských kultúrnych vojnách.

Vychádza 27. júla 2020, kúpiť si ju môžete v Obchode Denníka N.

Čo ste zistili?

Väzňov bola takmer polovica žien a polovica mužov. Dozorcami boli výlučne muži. Na čele výrobných dielní v tábore boli tiež len muži. Hierarchia v Seredi bola teda vyslovene mužská záležitosť. Ak sa do nej dostali ženy, tak len ako manželky, dcéry alebo sestry konkrétnych mužov.

No ženy v tábore prítomné boli a veľakrát sa ich roly v porovnaní s rolami, ktoré mali pred príchodom do tábora, zásadne zmenili. Tieto ženy sa tiež často ukázali ako oveľa schopnejšie než ich manželia. Dôvodom bolo to, že mužov často šokovala až ochromila situácia, v ktorej stratili svoj spoločenský status. Napríklad právnikov alebo lekárov, ktorí zrazu nemohli vykonávať svoje povolanie a museli pracovať povedzme v tesárskej dielni.

Židovky v krajčírskej dielni v pracovnom tábore Sereď. Zdroj – Múzeum holokaustu v Seredi

Ich manželky, ktoré boli predtým zvyknuté na to, že sa realizovali len v domácnosti, kde sa museli starať o svojich mužov a deti, odrazu dostali inú pozíciu. Tá síce nebola výhodná, ale ony v nej aj tak dokázali urobiť veľa. Dokázali kľučkovať medzi mnohými prekážkami, ktoré život v seredskom tábore s režimom stráženého väzenia nevyhnutne prinášal. Tieto ženy museli denne premýšľať, ako

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Interrupcie

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie