Denník N

Ruský pohľad na poľské voľby: Vyhral Duda? Nie, to iba prehrali Zelenskyj, Merkelová a Brusel

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Častým motívom ruského hodnotenia je konštatovanie, že hoci poľská spoločnosť je politicky rozdelená, to, čo väčšinu Poliakov spája, je nevraživosť voči Rusku.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je prezident IVO

Nedávne prezidentské voľby v Poľsku boli nepochybne jednou z najdôležitejších politických udalostí v Európe v tomto roku. Množstvo kontextov spojených s priebehom volebnej kampane, ale najmä s výsledkami volieb, je dnes – a bude ešte zrejme dlho – predmetom podrobných analýz a úvah. V Poľsku sa rozhodovalo predovšetkým o tom, akým smerom sa bude vyvíjať tento veľký európsky štát v oblasti vnútropolitickej, sociálnej a ekonomickej, aký tu bude stav právneho štátu, systém ochrany ľudských práv, pôsobenie verejnoprávnych a nezávislých médií, sociálna politika a stratégie v ekonomike. Nie menej významný bol vonkajší kontext, keďže vplyv volebných výsledkov na interakciu Poľska s jeho susedmi (od Nemecka cez krajiny V4 až po Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Rusko), s Európskou úniou, s USA a NATO je možné považovať za mimoriadne významný.

Pre expertov (politológov, historikov, sociológov, odborníkov na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť) je dnešné Poľsko pozoruhodným a v niečom aj unikátnym prípadom na analýzu rozmanitých faktorov, ovplyvňujúcich spoločensko-politický vývoj. Dejiny sa tu snúbia so súčasnosťou, tradície s modernitou, náboženstvo so sekularizmom, nacionalizmus s kozmopolitizmom – a to všetko v jedinečných, iba pre Poľsko špecifických podobách.

Kremeľ: „Rusko-poľské vzťahy sú zlé“ 

Poľské prezidentské voľby nezostali – a ani nemohli zostať – mimo pozornosti ruských médií. Máloktorá európska krajina si v poslednom čase vyslúžila takú pozornosť na rôznych poschodiach ruského štátu a ruskej spoločnosti ako Poľsko. Dnes už zrejme doživotný prezident Vladimír Putin pravidelne venuje Poľsku rozsiahle pasáže vo svojich verejných vystúpeniach a v článkoch na historické témy. Následne dobre zladený zbor lojálnych politikov a provládnych komentátorov sprostredkováva myšlienky prezidenta priamo do ruských domácností – cez federálne televízne a rozhlasové vysielanie a iné médiá.

Poľsko – určite nechtiac – získalo nezastupiteľné miesto v dnes vytváranom oficiálnom ruskom naratíve dejín 20. storočia. Je to naratív revizionistický a cynicko-imperialistický. Poľsko v ňom figuruje, po prvé, ako krajina zodpovedná spolu s nacistickým Nemeckom za rozpútanie druhej svetovej vojny; po druhé, ako nevďačný a zradný štát, ktorý namiesto priateľstva a vďaky za oslobodenie od nacizmu podrazil svojich osloboditeľov, opustil socialistický tábor a zutekal na opačnú stranu v konfrontácii so Západom; a po tretie, ako predsunutá bašta a najaktívnejšia súčasť akejsi svetovej protiruskej („rusofóbnej“) „internacionály“.

S takouto interpretáciou roly Poľska možnosti zlepšenia poľsko-ruských vzťahov ani teraz, ani v budúcnosti neprichádzajú do úvahy; darmo Putinov hovorca Dmitrij Peskov leje v rozhovore pre agentúru TASS krokodílie slzy: „Naše súčasné vzťahy s Poľskom sú nielen vzdialené od ich lepšej podoby, ale sú jednoducho zlé. Zrejme sú na najnižšej možnej úrovni, čo je jednoznačne v rozpore so záujmami našich dvoch krajín, pretože národy obidvoch krajín majú záujem o opak.“

Kto je dobrý pre koho

V hodnotení provládnymi ruskými médiami poľských prezidentských volieb je v otvorenej až prvoplánovej podobe prítomná predovšetkým tretia rovina spomínaného ruského naratívu – o Poľsku a Poliakoch ako bašte a aktéroch svetovej „rusofóbie“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie