Korona nám ukázala, čo všetko o kultúre nevieme, hovorí Kovalčik z Fondu na podporu umenia

V rozhovore hovorí aj o tom,

• či bola pomoc pre kultúru dostatočná;
• prečo je revízia výdavkov pre kultúru prelomovým dokumentom;
• že snaha pritiahnuť viac divákov nemusí znamenať „podliezanie latky“;
• prečo vidí potenciál v investíciách do knižníc.

Čo nám ukázala korona o kultúre?

Ukázala nám, čo všetko o tomto sektore nevieme – a ako je nepripravený na takúto alebo podobné situácie aj z hľadiska možnej pomoci.

Helikoptérová pomoc k ľuďom neprišla, a hoci by som to vo všeobecnosti považoval za správne riešenie aj v iných sektoroch, ak sa pozrieme na kultúru, tak z informácií, ktoré mám, viem povedať, že to ani možné nebolo, lebo na základe žiadnych štatistických či iných dát nevieme objektívne identifikovať, kto tie peniaze mal v kultúre dostať a kto nie.

Nie je možné vyčítať to z daňových priznaní a formy pracovných úväzkov?

To je práve to komplikované, lebo ak hovoríme napríklad o interpretačných umelcoch, niekto má živnosť ako SZČO a niekto ako slobodné povolanie, prípadne ich kombináciu, niekto má okrem toho aj čiastočný úväzok alebo pracuje na zmluvy.

Umelci sú pritom len časťou z tých, ktorí pôsobia v kultúre ako jednotlivci. Potom tu ešte máme organizácie a ani s nimi to nie je jednoduché. Polovica žiadateľov Fondu na podporu umenia o dotácie spomedzi kultúrnych organizácií má právnu formu občianskeho združenia, čo rozhodne nie je ideálne na realizovanie kultúrnych aktivít. Súpis občianskych združení na Slovensku síce existuje, ale niektoré sa venujú aj iným oblastiam než kultúre a ako rozlíšite, komu peniaze dáte a komu nie?

Ako sa to dá vyriešiť? 

Je nevyhnutné urobiť systém a poriadok v organizáciách a v jednotlivcoch, ktorí v kultúre aktívne pôsobia, aby sme ich vedeli identifikovať a distribuovať im pomoc, keď to bude potrebné, no rovnako by sme to mohli využiť aj v štandardných podmienkach a pomáhať im aj inak než možnosťou uchádzať sa o štipendiá a dotácie.

Ako je možné, že to ešte nemáme, a kto je za to zodpovedný?

Nepochybne ide o problém v pôsobnosti ministerstva kultúry. V minulosti boli nejaké pokusy vyriešiť túto situáciu parciálnymi riešeniami, napríklad registrom profesionálnych umelcov. Zostalo to celé nedotiahnuté, pričom takýto systém sa nedá pripraviť a naplniť za pár týždňov či mesiacov. Momentálne to pokladám za jednu z najdôležitejších a prvoradých úloh pre súčasné vedenie ministerstva, ak chce robiť ďalšie opatrenia, a to nielen teraz, ale napríklad aj v súvislosti so snahou prilákať do kultúry viac súkromných investícií.

Ak totiž chcete nasmerovať akékoľvek financie do kultúry, musíte vedieť, komu ich dať môžete, aby nešli hocikomu, kto práve povie, že robí kultúru. Tak to fungovať nemôže, lebo si vieme predstaviť, ako to dopadne – ako práčka peňazí. Ministerstvo si, myslím, túto úlohu a jej naliehavosť uvedomuje. Je to jedna z kľúčových vecí, aby sme sa o kultúrnom sektore nerozprávali iba na základe dohadov a pocitov, ale mali v ňom pomenovaných aktérov.

Ako vravíte, helikoptérové peniaze neprišli, a odhliadnuc od toho, čo urobili nezávislé fondy – Fond na podporu umenia alebo Audiovizuálny fond –, bola podľa vás pomoc ľuďom pracujúcim v kultúre dostatočná?

V prvom rade treba povedať, že