Denník N

Čo môže byť politické na chytaní pokémonov? Táto kniha hovorí o videohrách inak

Playstation – Svet snov nie je kniha len pre hráčov. Je to kniha pre všetkých, ktorých zaujíma filozofia a politika technológií.

Videohry dávno nie sú zábavkou pre asociálnych mládežníkov stuhnutých pred monitorom v nevetranej miestnosti. Hráme sa cez telefón, konzolu či headset virtuálnej reality. V USA hrá mobilné hry polovica ľudí, na svete jeden a pol miliardy, čo je pätina planéty.

Väčšinou sa debatuje o tom, či videohry škodia nášmu mozgu alebo sú užitočné a môžu byť nástrojom, ktorý pomáha ľuďom cvičiť sa v rozličných zručnostiach.

Existuje však aj iná, hlbšia a filozofickejšia debata o hrách a širšie o technológiách, o tom, komu slúžia a čo s nami robia. Útla knižka Playstation – Svet snov (preložil Lukáš Likavčan, vydalo OZ KPTL) je výborným príkladom,.

Keď jej autor Alfie Bown hovorí o videohrách, hovorí o revolúcii, ktorá už dnes prebieha v našich hlavách, aj keď si to neuvedomujeme. Veľa sa hovorí o umelej inteligencii, teda o stroji, ktorý napodobní človeka. Menej si však všímame, čo sa deje medzitým: človek sa čoraz viac podobá stroju. Technológie algoritmizujú a programujú ľudské vedomie.

Práve videohry majú podľa Bowna v tomto procese jedinečnú úlohu. „Svet videohier je svetom, v ktorom sa organizujú ľudské túžby,“ píše autor doslova. A kritická teória k tomu môže doplniť: keďže všetky technológie vždy niekomu viac alebo menej skryto slúžia, to, ako nás formujú, musí byť v širšom zmysle politická záležitosť.

Aj zdanlivo nevinné hry sú skryto politické. Príklad?

Honba za pokémonmi

Keď v roku 2016 Google vypustil hru Pokémon GO, stačilo pár dní, aby sa z nej stala najpopulárnejšia mobilná aplikácia roka. Státisíce ľudí sa s GPS v telefónoch rozbehli po mestách uloviť roztomilé virtuálne postavičky, ktoré možno vidieť cez displej mobilu. Bulvárne správy o zdesených deťoch, ktoré miesto pokémona niekde v parku objavili mŕtvolu, pritom vôbec nevystihli, prečo by nás mala aplikácia znepokojovať.

Nejde len o známy otrepaný argument o tom, ako korporácie alebo štát pomocou digitálnych zariadení sledujú a kontrolujú, kam občania chodia.

Autorov postreh, že „Google pod rúškom zábavy vyslal ľudí blúzniť a hľadať v smere našej túžby, ktorým sa mu zachce“, hovorí, že Google cez pokémonov nielen sleduje, kam ľudia chodia, ale aj určuje,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra

Teraz najčítanejšie