Farárka Polcková na Pride: Ak by som mlčala, bola by som zbabelá a falošná
Prejav evanjelickej farárky Anny Polckovej, ktorý odznel na Dúhovom Pride 2020.
Milí priatelia a priateľky, bratia a sestry,
mottom tohtoročného Medzinárodného dňa proti homofóbii a transfóbii bolo „Nechceme viac mlčať“. Aj mnohé lesby, gayovia, bisexuáli a transrodoví ľudia na Slovensku mlčia. Majú na to dôvody. Vedia, že ak by sa k svojej identite hlásili, mohlo by to priniesť nepríjemné následky.
Viem o mužoch a ženách v rôznych povolaniach, ktorí si myslia, že o tom hovoriť netreba, veď ich sexuálny život je ich osobná vec. Majú pravdu. Podarilo sa im zariadiť si život v prostredí, v ktorom je ich partnerstvo akceptované. Úprimne sa s nimi teším. Mnohí kvôli tomu opustili svoje pôvodné rodiny a domovy a presťahovali sa do veľkých miest alebo zahraničia. To, že o tom nehovoria, rešpektujem.
Ale poznám aj veľmi veľa tých, ktorí to šťastie žiť svoj partnerský život v súlade s tým, ako boli stvorení, nemali. Mlčia stále. A mlčky, potichu trpia.
Pozvanie prihovoriť sa vám som prijala preto, lebo ja už mlčať nechcem. Po tom všetkom, s čím sa mi zdôverili a zdôverujú LGBT ľudia, mlčať nemôžem. Bola by som zbabelá a falošná. Mojou úlohou je hovoriť o Bohu – láske každému človeku. Mojím poslaním je viesť ľudí k tomu, aby sa vedeli prijímať a rešpektovať sa tak, ako ich prijíma a rešpektuje Boh. Písmo sväté učí, aby sme v tomto svete zápasili o pravdu a spravodlivosť, vedeli sa zastať slabých a znevýhodnených. A ja ho beriem vážne.
Preto nemôžem mlčať. Vidím, že LGBT ľudia sú v našej spoločnosti a cirkvi vedení k životu v samote a dokonca k tomu, aby sa pre ňu sami rozhodli. Nedokážem mlčať, ak viem, že o svojich snoch, očakávaniach a strachoch nemôžu hovoriť slobodne. Tvrdia, že keď sa o to pokúsia, bývajú vystavení prejavom verbálneho aj neverbálneho odporu, agresivite, mentorovaniu kresťanov, ktorí chcú o tom, ako majú žiť, rozhodnúť za nich a považujú to za vôľu Božiu. Keby som mlčala aj ja, bola by som zbabelá a falošná.
Preto chcem byť hlasom tých, ktorí mlčia, lebo sa hovoriť boja. Hlasom mladých ľudí, ktorí majú strach povedať o tom, akí sú a koho chcú milovať, vlastným rodičom. Hlasom LGBT ľudí, ktorí podliehajú tlaku a vstupujú do manželstva napriek tomu, že cítia niečo iné.
Chcem hovoriť za vás, lesby, gayovia, bisexuáli, transrodoví ľudia, ktorí ste presvedčení, že o tom, akí ste sa narodili a koho milujete, musíte mlčať, inak riskujete zahanbenie, ponižovanie, šikanu. Za to, že ste umlčiavaní programovo, systematicky a dokonca v mene Božom, sa hanbím. Považujem to za nespravodlivé. Neláskavé. Považujem to za porušenie najdôležitejšieho prikázania – prikázania lásky.
Myslím na to, čo prežívate, ak väčšina vašich spolužiakov a priateľov chváli Boha za to, že našli svojho partnera či partnerku a že sa milujú, ale od vás sa očakáva, že sa do hľadania lásky ani nepustíte, lebo vy by ste tým hrešili.
Verím, že raz budete môcť nielen v zahraničí, nielen v Bratislave a vo veľkých mestách, ale tam, kde budete chcieť, nielen inkognito, tajne, ale otvorene a slobodne žiť aj vy v trvalom, stabilnom vzťahu, tak ako väčšina z nás.
Spolu s mojimi kolegami a kolegyňami, členmi a členkami presbyterstva vo Veľkom kostole chceme podnietiť interdisciplinárnu diskusiu. Veríme, že bude smerovať k zmene. K tomu, aby sme doterajší postoj voči vzťahom, ktoré stoja na láske ako tej najkonzervatívnejšej hodnote, prehodnotili. V spoločnosti aj v cirkvi.
Chcem vás povzbudiť k viere a nádeji, že sa raz aj vaše sny o láske v našej krajine stanú skutočnosťou. Nevzdajte to!
Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].