Denník N

O antikvariátoch

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

V posledných mesiacoch som sa vrhol na internetové knižné burzy, aukcie, webové stránky antikvariátov, či pátranie po rôznorodých knižných vyhľadávačoch.

Jednou z oblastí knižného sveta, ktorej korona kríza príliš neublížila, sú antikvariáty. Predovšetkým tie, ktoré aspoň väčšiu časť svojej produkcie ponúkajú na webe. Staré a vzácne knihy tak dostávajú nielen nový život, ale stávajú sa aj súčasťou nových príbehov a súvislostí.

Zberatelia a milovníci kníh sú často introverti, takže im možnosť internetového nakupovania (a vyhľadávania) výrazne uľahčila situáciu spojenú s nutnosťou niekam ísť, kontaktovať sa s neraz mrzutým a podivínskym majiteľom a potom sa prehrabávať v zarárožených stohoch kníh. Hoci práve tento druh autentického zážitku bol odjakživa tradičnou súčasťou návštevy antikvariátu. Preto by sme o toto vzrušenie lovca vstupujúceho na nebezpečné územie aspoň z času na čas neradi prišli. A najmä o možnosť nachádzať a objavovať niečo zaujímavé, čo sme vôbec nehľadali. Okrem kníh aj rôzne vložené predmety a vtipné venovania.

S o to väčšou vášňou som sa v posledných mesiacoch vrhol na internetové knižné burzy, aukcie, webové stránky antikvariátov, či pátranie po rôznorodých knižných vyhľadávačoch. Hľadal som napríklad tituly, ktoré mi chýbajú alebo tie, ktoré sa mi aj napriek prísľubom podpísaným krvou už nikdy nevrátili – Topol, Šabach, Jošimoto, Pankovčín… A najmä knihy, ktoré neviem zohnať a rád by som si ich prečítal, napríklad Sebaldov román Austerlitz alebo kompletného Cervantesovho Dona Quijota.

Ten v slovenčine už okrem knižníc v podstate neexistuje. Jeho dvojzväzkové vydanie z Tatranu z roku 1979 je nezohnateľné, rovnako ako vydanie z roku 1950. Občas sa objaví iba skrátená verzia z roku 1974. Španielčinári hovoria, že by to chcelo úplne nový (a konečne kompletný) preklad. Prípravné výskumy vraj existujú, chýba už len grant na preklad a ambiciózny vydavateľský zámer.

Na českých knižných vyhľadávacích stránkach som naopak objavil pestrú ponuku Dona Quijota z rôznych období vrátane krásneho dvojzväzkového českého vydania z roku 1886 s ilustráciami Quida Mánesa a Karla Purkyně. Na stránke môjho obľúbeného britského predajcu raritných a vzácnych kníh je okrem iných v ponuke aj Ibarrove slávne štvorzväzkové vydanie z roku 1870, ktoré sa dokonca objavilo v úvode filmu Deviata brána. Objavil som však aj aukciu krásnej koláže (respektíve chiasmáže) Jiřího Kollářa Smrt košile, na ktorú boli použité nastrihané stránky z Dona Quijota. Na zadnej strane obrazu sú Kollářovou rukou napísané slová: „Člověku je dán s životem jeho osud. I věcem je dán jejich osud. Ale naplňovat osud neznamená žít.“

Fanúšik knižných príbehov nájde na stránke raritných kníh Petera Harringtona aj dvojzväzkové prvé vydanie Dostojevského Zápiskov z mŕtveho domu z roku 1862 s originálnym Dostojevského podpisom a venovaním svojmu priateľovi Alexandrovi Petrovičovi Miljukovovi, ktorý ho v roku 1849 odprevádzal spolu s Dostojevského bratom do sibírskeho vyhnanstva a o desať rokov neskôr ho na železničnej stanici v St. Petersburgu opäť vítal. Navyše stojí aj za zoznámením Dostojevského s jeho druhou ženou. Len pre zaujímavosť, táto kniha sa predáva za 185-tisíc libier.

O trochu lacnejšie sa dá zohnať prvé vydanie Dobrodružstiev Toma Sawyera a Huckleberryho Finna z roku 1885. Mark Twain do prvej knihy, ktorú vzal od tlačiara do rúk, napísal venovanie Majorovi Jamesovi Burtonovi Pondovi, ktorý po kariére v americkej Unionistickej armáde organizoval v rokoch 1884 a 1885 známemu americkému autorovi jeho mimoriadne úspešné turné po osemdesiatich amerických mestách.

Virtuálne skúmanie prvých vydaní a podpísaných exemplárov – Melvillovho Mobyho Dicka, Carollovej Alice v krajine zázrakov, Fitzgeraldovho Posledného magnáta má oproti osobnej návšteve antikvariátu niekoľko dôležitých negatív. Napríklad, že človeka nemá po záverečnej kto dôrazne vyhodiť z predajne. A tak sa nočná návšteva tej virtuálnej zvykne dosť natiahnuť.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie