Denník N

Erdoğan má problém a Hagiou Sofiou sa snaží zaujať voličov, vraví analytička Lucia Yar

Erdoğan v Hagii Sofii. Foto - TASR/AP
Erdoğan v Hagii Sofii. Foto – TASR/AP

Erdoğan počas krízy a pri tlaku opozície hľadá symbolické a zástupné témy, no tie nových voličov nelákajú, vraví Lucia Yar.

Turecký prezident pred dvoma týždňami rozhodol, že svetoznámy chrám a múzeum Hagia Sofia sa znovu zmení na mešitu. Prvé modlitby budú dnes. Analytička portálu EURACTIV.sk Lucia Yar v rozhovore vysvetľuje:

  • prečo je dnešný dátum symbolický,
  • čo viedlo Erdoğana k rozhodnutiu o zmene Hagie Sofie na mešitu,
  • ako chce vláda blokovať sociálne siete,
  • a či mu vyrastá konkurencia, ktorá by ho mohla ohroziť.

Dnes sa prvýkrát uskutočnia modlitby v Hagii Sofii. Ako to bude prebiehať?

Predpokladám, že to môže byť v praxi veľmi podobné ako pri návšteve Modrej mešity, ktorá je takisto obľúbenou pamiatkou a stojí hneď oproti Hagii Sofii. Modrá mešita síce vždy bola mešitou a pre kresťanský svet nemá taký význam ako Hagia Sofia, no vstup do nej mali povolený všetci, aj turisti.

Okrem časov, keď budú prebiehať modlitby, by sa do Hagie Sofie mali podľa tureckej vlády dostať turisti aj po zmene na mešitu. Zrušiť by sa malo napríklad vstupné, ktoré sa v mešitách nevyberá ani v moslimskom svete, podobne ako v tom kresťanskom v prípade kostolov. Ženy si budú pravdepodobne musieť zahaľovať nohy, plecia a vlasy a zakryjú sa aj kresťanské symboly a diela. Zatiaľ nie je jasné, či ich stále budú zakrývať a odkrývať textíliami alebo či ostanú schované natrvalo. Hovorilo sa napríklad aj o tom, že by ich zakryli laserom.

Čo motivovalo Erdoğana, aby zmenil Hagiu Sofiu na mešitu?

Pri Erdoğanovi je vždy najdôležitejšia domáca motivácia. To platí aj v prípade Hagie Sofie. Turecko je momentálne vo veľkej ekonomickej kríze. Nesúvisí to len s pandémiou, kríza sa začala už v lete 2018, keď turecké hospodárstvo padlo na kolená. Tovar je drahý, ľudia prichádzajú o prácu a takmer polovica tých, čo pracujú, dostáva iba minimálnu mzdu.

Druhá motivácia je politická. V priebehu niekoľkých mesiacov mu vyrástla silná konkurencia. Starostovia Ankary a Istanbulu patria k tradičnej opozícii, sú veľmi viditeľní a počas pandémie sa ukázali ako schopní lídri.

Problém však má aj s ľuďmi, ktorí mu kedysi boli veľmi blízki. Ide napríklad o bývalého premiéra, ministra zahraničných vecí a ideológa zahraničnej politiky Ahmeta Davutoğlua, ktorý založil vlastnú stranu.

Druhý, ešte silnejší, je niekdajší ekonomický ideológ a Erdoğanov dlhoročný spojenec Ali Babacan. Tiež má vlastné hnutie, ktoré začína byť viditeľné a má perspektívu odlákať voličov Erdoğanovej strane. A keďže voličská základňa tradičných podporovateľov sa otriasa a ani zahraničné a vojenské výboje nepomáhajú, Erdoğana to prinútilo, aby sa snažil zaujať voličov.

Téma transformácie múzea sa objavovala tak raz ročne a symbolicky podnecovala vášne najmä v zahraničí. Ale ani analytici, ani ľudia z Erdoğanovho okolia si asi nemysleli, že sa ju naozaj rozhodne zmeniť na mešitu.

Je to až taká veľká téma, ktorá by Erdoğanovi naozaj mohla pomôcť získať veľkú podporu a zatieniť problémy?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie