Keby Kažimír bol aj na Počiatka tvrdý ako na Grékov

Najväčšia objednávka, ktorú chce táto vláda podpísať a ktorá sa bude splácať vyše sedem ďalších volebných období (30 rokov), je projekt obchvatu Bratislavy. Spôsob, akým vláda ignoruje fakty týkajúce sa tohto projektu, naznačuje, že jej na ňom záleží mimoriadne.

Hoci ide o najväčšiu objednávku dopravnej stavby v histórii krajiny, nevychádza zo smerového dopravného prieskumu, ktorý by mal byť pre stavbu ciest v mestách rozhodujúci.

Ten by totiž možno ukázal, že obchvat Bratislavy by problém s dopravou nevyriešil, len by zápchu posunul hlbšie do mesta. Problémom hlavného mesta totiž nie sú autá, ktoré cezeň prechádzajú, ale autá, ktoré doň smerujú.

Ak by aj bolo isté, že by obchvat Bratislave pomohol, a nie poškodil, sporný je navrhovaný spôsob výstavby. Vláda rozhodla, že by to mal byť PPP projekt. Štát v ňom má zaplatiť aj za to, že súkromná firma si požičiava s vyššími úrokmi ako štát.

Na debatu je aj vládny predpoklad, že by bol súkromník efektívnejší pri samotnej stavbe, ako keby si stavbu klasicky objednala vláda v normálnom tendri. Doterajšia slovenská prax ukazuje opak – že štátom priamo objednané diaľnice boli dvakrát lacnejšie, ako to navrhovali firmy v PPP projektoch.

No znova pripusťme, že všetky vládne prepočty nákladov na PPP a priamo objednávanú diaľnicu sú približne správne. Aj potom by podľa analýzy ministerstva dopravy mala byť diaľnica kúpená štátom napriamo o 700 miliónov eur (1 percento HDP) lacnejšia ako cez PPP.

Vláda však do výpočtu vsunula predpoklad, že za štátne alebo z eurofondov sa bude dať stavať až od roku 2023, kým PPP by štartovalo už na budúci rok. Spolu s najatým poradcom potom toto predpokladané sedemročné meškanie ocenili najmä cez náklady na zápchy na približne miliardu eur, čím sa stavba cez PPP v ministerskej tabuľke začala javiť výhodnejšou ako okamžité platby z rozpočtu.

Celá táto konštrukcia je postavená na očividne bludnom predpoklade, že štát až do roku 2022 nebude mať dosť peňazí na to, aby dal dokopy zhruba miliardu eur na zaplatenie rýchlej stavby diaľnice.
Ministerstvo dopravy pritom vôbec nevysvetľuje, ako došlo k tomu, že peniaze z rozpočtu určené na diaľnice klesnú od roku 2015 do roku 2022 z približne 2 miliárd eur na menej ako sto miliónov.

Inštitút INEKO podľa infozákona žiadal vysvetlenie, ako to štát vypočítal, no úradníci mu jednoducho neodpovedali. Neostávalo im nič iné, predpoklad, že investície do diaľnic klesnú za sedem rokov na jednu dvadsatinu, je zdravému rozumu odporujúce tvrdenie, ktorému neveria ani na ministerstve dopravy.

Ak sú ľudia okolo ministra dopravy Počiatka a štátneho tajomníka Stromčeka schopní takých znásilnení reality, je jasné, že PPP chcú pretlačiť za akúkoľvek cenu. Vláda však podľa zákona smie zmluvu s víťazom tendra schváliť len so súhlasným stanoviskom ministerstva financií.

Peter Kažimír je už dosť zorientovaný na to, aby rozoznal podvodné pasáže Počiatkovej analýzy výhodnosti obchvatu cez PPP. Vie však aj, že ak by sa postavil ľuďom v pozadí PPP diaľnic, jeho kariére v Smere by to poškodilo.

Ako ministrovi financií mu môže aj imponovať, že PPP sa formálne nepočíta do dlhu, hoci v realite vytvára záväzok 30-ročných splátok.

No my si pri tom Kažimírovom rozhodovaní radšej predstavujeme toho chlapíka, čo len nedávno Grékom sebavedomo vysvetľoval, že pravidlá sa majú dodržiavať, a nie obchádzať.