Politika okolo vakcíny
Nakoniec sa všetky vlády dostanú pod enormný tlak, aby sa najprv postarali o vlastných občanov. Vakcínový nacionalizmus takmer iste vyhrá nad vakcínovým multilateralizmom.
Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy
Globálna cena, ktorú sme zaplatili za pandémiu koronavírusu, je enormná: na chorobu COVID-19 zomrelo viac ako pol milióna ľudí, stovky miliónov ľudí stratili pre protipandemické opatrenia prácu a svet pre ne stratil bilióny dolárov. A choroba je tu stále a môžu jej podľahnúť ďalšie státisíce ľudí.
Preto neprekvapí, že má každý obrovský záujem vyvinúť vakcínu. Takýchto pokusov sa momentále po celom svete dejú stovky. Niektoré vyzerajú sľubne a jeden či viac ich môže priniesť ovocie. A to možno oveľa rýchlejšie ako o niekoľko rokov, čo je bežný časový horizont, kedy sa nejaká vakcína dostane k pacientom.
Vakcína nie je všeliek
Ako potvrdí každý expert, žiadna vakcína nie je všeliekom. Sú len jedným z nástrojov zdravotníckeho arzenálu.
Od žiadnej vakcíny nemôžeme čakať, že zabezpečí úplnú či trvalú imunitu pre všetkých. Navyše, milióny ľudí sa odmietnu dať zaočkovať. A je tu aj tvrdý fakt, že na planéte žije takmer osem miliárd mužov, žien a detí. Výroba ôsmich miliárd dávok (a možno tiež násobkov tohto počtu, ak by bola potrebná viac ako jedna dávka) jednej či viacerých vakcín a ich distribúcia po celom svete by si mohla vyžiadať roky, nie mesiace. Ide o záležitosť vedy, výroby a logistiky. Všetko to bude ťažké a rovnako ťažké to bude aj z politického hľadiska.
Kto za tie vakcíny zaplatí? Firmy budú chcieť, aby sa im vrátili investície do výskumu a vývoja, ako aj náklady na výrobu a distribúciu. Ide o miliardy dolárov (a možno ešte oveľa viac) ešte predtým, než sa objaví otázka zisku. A je tu ešte problém: ako kompenzovať firmy, ktoré vyvinú vakcínu, ak sa od nich bude vyžadovať, nech licencujú patenty a know-how pre iných výrobcov.
No napriek tomu je najtvrdšou politickou otázkou, kto bude mať k vakcíne prístup?
