Denník N

Farárka Polcková: To, že gejovia a lesby by mali žiť v celibáte, je len názor biskupov, nie učenie cirkvi

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Evanjelickí biskupi vyzvali farárku Annu Polckovú, aby zvážila svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe. Dôvodom je, že LGBTI ľudí nevedie k celibátu, ako to podľa biskupov odporúča učenie cirkvi.

„Nútiť ich, aby svoju orientáciu zapreli a svoje vzťahy museli utajovať, je pokrytecké,“ reaguje na stanovisko biskupov Polcková.

V rozhovore tiež vysvetľuje:

  • ako vyzeralo jej stretnutie biskupmi,
  • či pozná homosexuálnych ľudí, ktorí si zvolili celibát,
  • ako veľmi je v cirkvi so svojimi názormi osamotená,
  • či z jej zboru odchádzajú ľudia pre jej názory,
  • prečo v sobotu vystúpi na Dúhovom Pride,
  • či ako farárka plánuje skončiť.

Biskupi vás vyzvali na odchod z duchovnej služby. Ako ste sa o tom dozvedeli?

Dozvedela som sa to od kolegu krátko po tom, ako to bolo uverejnené na webe. V ten deň som mala naplánované množstvo stretnutí, takže som si to počas dňa stihla len narýchlo prečítať v mobile. Väčšiu pozornosť som tomu venovala až takmer o polnoci.

Čakali ste, že vydajú takéto stanovisko?

Nie. Očakávala som, že budú komunikovať inak. Po tom, ako vyšiel rozhovor s Braňom Dobšinským pre Aktuality.sk, si ma zbor biskupov pozval na pastorálny rozhovor. Myslela som si, že to, čo z neho vyplynie, mi oznámia. Oni však uverejnili všeobecné stanovisko. Venujú v ňom pozornosť viacerým témam, o ktorých sme spolu hovorili na stretnutí.

Ako prebiehalo vaše stretnutie s biskupmi?

Mala som pomerne málo priestoru na to, aby som s nimi hovorila o ľuďoch, s ktorými pracujem, o radostiach a problémoch a aby som dosiahla to, aby mi porozumeli. Nemala som z toho rozhovoru dobrý pocit. Na záver sa ma spýtali, či sa so svojimi názormi cítim v našej cirkvi komfortne. Odpovedala som, že áno. Verím Biblii a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vychovávam a vediem ľudí, ktorí sú mi zverení, ku Kristovi. Tak je to definované v ordinačnom sľube.

V cirkevnom zbore môžem pracovať s radosťou a slobodne. Som vďačná za tvorivú atmosféru aj porozumenie si s kolegyňou a kolegami. Za jednoznačné stanoviská presbyterstva, ale aj členov zboru k riešeniu problémov, o ktorých hovorím vo svojich kázňach a stanoviskách. Túto priaznivú pracovnú klímu si veľmi vážim.

Biskup Hroboň bol jediný, kto pri rozhovore uznal, že pozná ľudí, ktorí sa v našom cirkevnom zbore cítia naozaj prijatí a radi k nám chodia. Pripustil tiež, že keď v spoločnosti niekto o svojej homosexuálnej orientácii hovorí na verejnosti, diskredituje sa tým.

Predvolávajú si vás biskupi pravidelne?

Súčasní biskupi si ma začiatkom júna predvolali prvý raz. Predchádzajúci zbor biskupov si ma pozval viackrát, prvýkrát po tom, ako som v štedrovečernej kázni v roku 2014 vyjadrila svoj postoj k referendu o rodine. V kázni som sa pýtala, čoho sa vlastne bojíme, ak sa LGBT muži a ženy rozhodnú žiť v trvalom zväzku. Následne na to vyšiel môj rozhovor v denníku SME. Tento rozhovor aj moju kázeň vtedajší biskupi podrobne analyzovali. To isté sa opakovalo teraz, o päť rokov neskôr.

Znova im prekážala vaša vianočná kázeň?

Bola o prikázaní „nezabiješ“. Hovorila som v nej najmä o tom, čo to znamená, život chrániť a rozvíjať, a čo to znamená, život udupávať neláskou. Prikázanie nezabiješ sa totiž nevzťahuje iba na fyzickú likvidáciu. Jeho význam je omnoho širší.

Biskupi vám dnes vyčítajú, že vaše vyjadrenia a činy sú v rozpore s učením cirkvi. Je to tak?

Nie, nie je. Moje vyjadrenia na podporu LGBT ľudí nie sú v rozpore s platnými cirkevnoprávnymi predpismi. Otázky sexuálnej orientácie nepatria do vieroučnej oblasti, ale do etiky. A v tej je v evanjelických cirkvách možná názorová rôznorodosť, pluralita. Otázku postavenia a práv LGBT ľudí otváram preto, že sa mi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cirkvi

LGBTI+

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie