Tu máte štadión, dajte nám ropu a neuznajte Taiwan. Ako si Čína buduje vplyv v Afrike cez futbal
Najlepší africkí futbalisti už dlhé roky hrajú za európske veľkokluby, ale do tamojšej infraštruktúry vo veľkom investuje Čína.
Africký pohár národov (APN) sa od roku 2000 vždy hral minimálne na jednom štadióne postavenom Číňanmi, tvrdí David Goldblatt v knihe The Age of Football (Vek futbalu).
Výnimkou bol iba rok 2013, keď turnaj organizovala Juhoafrická republika. V roku 2002 postavila Čína šesť štadiónov pre Mali, o desať rokov neskôr po dva štadióny pre Rovníkovú Guineu aj Gabon.
Podľa Goldblatta Číňania od začiatku storočia zaplatili a vybudovali viac ako tridsať štadiónov v Afrike. „Nezvýšil sa iba ich počet: ‚štadiónová diplomacia‘ sa zrazu spojila s omnoho väčším ekonomickým a politickým projektom,“ napísal.
Futbalové štadióny v Afrike slúžili ako miesto národných osláv, masových náboženských omší, politických mítingov či ako dočasné základne pre armádu. Máloktorá africká krajina si však národný štadión postavila sama; podarilo sa to iba bohatším štátom ako Nigéria či Juhoafrická republika.
„Takmer polstoročie bola jediným zdrojom peňazí pre tieto unikátne a dôležité centrá africkej mestskej kultúry a politiky práve Čína,“ dodal Goldblatt. Čína tým však podľa neho sleduje rôzne ciele.
Niečo za niečo
V médiách sa začal bežne používať termín „štadiónová diplomacia“. Čína buduje futbalové štadióny aj v krajinách s diskutabilným politickým zriadením. Podľa portálu PlayTheGame tak „získava lepší prístup k nerastným surovinám, hlasom na pôde OSN a možnosti marginalizácie Taiwanu“.
Čína sa napríklad stala najväčším obchodným partnerom Rovníkovej Guiney a neprekáža jej ani prezident Teodoro Obiang, ktorý koncom 70. rokov zvrhol svojho strýka Francisca Macíasa Nguemu. Nguema raz na futbalovom štadióne obesil 150
