Denník N

Americká debata o „kultúre vymazávania“: ako to dopadne, keď sa extrém extrémom vybíja

Ilustrácia - Jakub Goda
Ilustrácia – Jakub Goda

Cancel culture (kultúra vymazávania) existuje, ale nie je ani ľavicová, ani nová a nie vždy je zlá. Problémom je, keď sa z vytesňovania extrémistov stane vytesňovanie bežných ľudí za drobné prehrešky.

Problémom je, keď premotivované a ktorýmkoľvek smerom zradikalizované hlúčiky dokážu pri bežných diskusiách na sociálnych sieťach vykričať ilúziu, že ich rev je nová norma. A problémom je, keď ľudia v rozhodovacej pozícii – či už v politike, v médiách, alebo v korporáciách – takejto ilúzii podliehajú.

Pred dvomi rokmi som na Facebooku volal po tom, aby Billa vyradila zo svojej predajne časopis Zem a vek, a oni ho neskôr naozaj vyradili.

Urobil by som to znova. Som presvedčený, že bolo správne Billu upozorniť na to, čo je obsahom tohto časopisu, a reťazec urobil správne rozhodnutie. Rostas je extrém extrému, antisemita, ktorý systematicky šíri nenávisť a toxické lži, jeho plátok prezidentke photoshopoval židovský nos, klame ľudí o víruse, keď vo svete zomierajú státisíce ľudí, a za incident so zbraňou mu bol v minulosti odobratý zbrojný preukaz, no napriek tomu sa chváli, že používa zbrane, ktorých mu doma polícia našla 16 kusov.

Zároveň sa dlhodobo snažím protestovať, keď sa nálepky ako „fašista“ alebo „rasista“ používajú príliš rozšafne, voľne a metaforicky na kohokoľvek, kto sa k nim o centimeter priblíži. Nevytláčajme do extrému ľudí, ktorí stoja niekde na hrane (alebo ani to nie) alebo ktorí len jednorazovo zlyhali. Keď sa zmieša požiadavka vytesňovať extrém z verejného priestoru s tendenciou rozširovať množinu toho, čo všetko pod ten extrém spadá, nedopadne to dobre. Prehráme, pretože zrazu sa naplno odhalí, že sme vlastne maličká menšina.

Aktuálna americká diskusia o „cancel culture“ ukazuje, ako to môže vyzerať, keď sa stane niečo podobné: keď sa stretne horlivá snaha zužovať mantinely toho, čo je akceptovateľný prejav, s možnosťami a silou, akú poskytujú sociálne siete.

Čo sa deje v Amerike

V súvislosti s protestami hnutia Black Lives Matter sa množia prípady, keď za relatívne drobné prehrešky (v niektorých prípadoch sú vážnejšie, inokedy sú to vyslovene pseudokauzy) nasleduje najskôr disproporčný trest na sociálnych sieťach, ktorý často vyústi do praktických dôsledkov v reálnom živote. Napríklad v podobe výpovede v práci alebo zrušenia nejakého podujatia – preto to niektorí prezývajú „cancel culture“.

Vyše 150 novinárov, akademikov a intelektuálov sa proti tomuto trendu ozvalo v otvorenom liste publikovanom v časopise Harper, pretože v ňom vidia hrozbu pre slobodu slova. Je medzi nimi množstvo renomovaných a svetovo známych autorov z úplne opačných koncov spektra, ľavicového aj pravicového, liberálneho aj konzervatívneho, od Noama Chomského cez Margaret Atwoodovú alebo Anne Applebaumovú až po Fareeda Zakariu alebo Davida Fruma.

Príklady tohto fenoménu sa v poslednom čase hromadia. Od relatívne neznámych ľudí, ktorí prišli o prácu za jeden tvít, v ktorom napríklad kritizovali niektoré aspekty hnutia Black Lives Matter alebo práve prebiehajúcich protestov, až po prominentné prípady, keď boli vysokopostavení editori vyhodení z práce za rozhodnutie uverejniť konkrétny článok. Z The Philadelphia Inquirer napríklad vyhodili šéfeditora za to, že dovolil publikovať článok Buildings Matter, Too.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Protesty v USA

Komentáre

Teraz najčítanejšie