Kam pôjdu africkí migranti?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Obľúbeným strašiakom slovenských internetových hejterov je záplava čiernych migrantov smerujúcich do Európy. Veruže, sadnú oni na rafty a preplavia sa cez Stredozemné more. Potom pobijú statočných slovenských junákov, obrežú ich deti a navlečú do buriek ich ženy. Tak sa stane – ak si nedáme na nich pozor a nepotopíme ich plte, ešte kým dosiahnu Sicíliu.

Je to dobrý námet na vlastenecký thriller. Ale čo hovoria nudné štatistiky? Počty afrických utečencov žiadajúcich o azyl v Európskej únii stúpli z 50-tisíc v roku 2010 na 153-tisíc v roku 2019. Inak povedané, z 0,01 percenta na 0,03 percenta obyvateľstva Európskej únie. Na Slovensku požiadalo v minulom roku o azyl až 15 Afričanov. Na thriller je to zatiaľ málo.

Ale čo v budúcnosti? V nedávnom článku sme spomenuli populačnú prognózu, ktorú uverejnil prestížny vedecký časopis Lancet. Podľa nej počet obyvateľov len v subsaharskej Afrike stúpne zo súčasnej jednej miliardy na tri miliardy v roku 2100. Pri takom veľkom počte obyvateľov budú iste aj veľké migračné toky. Čo keď do Európy prídu milióny Afričanov? Častým argumentom pre budúce migračné vlny je klimatická zmena. Sucho vraj vyženie afrických roľníkov a pastierov z ich tradičných sídlisk smerom cez more. Teda do Európy.

Klimatická zmena je dnes rovnako univerzálnym vysvetlením pre všetky spoločenské javy, ako bol pred rokom 1989 triedny boj. O význame klimatickej zmeny pre budúcu migráciu nik nepochybuje. Migračné toky však reagujú aj na iné faktory, ako je zmena klímy.

Afrika nie je Únia

Dvaja výskumníci z University College London (Erin Owain a Mark Maslin) si vzali na mušku toky utečencov medzi 13 krajinami východnej Afriky v období rokov 1963 až 2014. Pozreli sa, ako na tieto toky vplývalo sucho, zmena priemernej teploty, ale aj faktory ako pôrodnosť, ekonomický rast, ozbrojené konflikty či sociálne nepokoje. Pre laikov môže byť prekvapením, že klimatická zmena nemala na počty utečencov vo východnej Afrike prakticky žiadny vplyv. Hlavnými faktormi boli nárast počtu obyvateľov (ktorý sa s oneskorením desiatich rokov prejavil na náraste ozbrojených konfliktov), politická nestabilita a v menšej miere aj sociálne konflikty.

Súčasný vývoj v Afrike sa v podstate príliš nelíši od vývoja v Európe v 20. storočí. Aj v Európe súviseli najväčšie presuny obyvateľstva s dvoma svetovými vojnami, vojnou v bývalej Juhoslávii a mnohými menšími politickými konfliktmi. Snaha získať „životný priestor“ a prírodné zdroje sú základnými motívmi konfliktov najmä v období prudkého rastu počtu obyvateľov.

Klimatická zmena, prirodzene, nejaký vplyv na migráciu má a bude mať. Väčšinu „klimatických utečencov“ tvoria roľníci a pastieri. Tí len zriedka majú dosť peňazí na zaplatenie ilegálnej migrácie do Európy. Väčšina z nich končí v slumoch na okraji veľkých afrických miest. V rámci vlastnej krajiny.

Afrika nie je žiadna Európska únia, kde každý môže cestovať a pracovať, kde chce. Prakticky každá africká krajina má umelé hranice nakreslené britskými a francúzskymi kolonialistami. A bohatú históriu etnických a náboženských konfliktov. Cez hranice sa v Afrike cestuje dosť ťažko a práca v inej krajine sa hľadá ešte ťažšie.

Tri prúdy

Kam teda Afričania migrujú? Prvý veľký prúd smeruje z Maroka, Alžírska, Tuniska a Líbye do Európy. Migranti zo severnej Afriky sa (legálne či nelegálne) snažia dostať do svojich bývalých koloniálnych krajín. Teda do Španielska, Francúzska a Talianska. Cez more to majú relatívne blízko. Hlavným motívom je ekonomická migrácia mužov a následne migrácia ich rodinných príslušníkov. Je to tento prúd, ktorý je najviac vidno a ktorý nás bude najviac zaujímať aj v budúcnosti.

Druhý veľký prúd predstavujú najmä obyvatelia dnes už 100-miliónového Egypta. Tí chodia ako dočasní pracovní migranti najmä do štátov Perzského zálivu. Migrácia je uľahčená jazykovou, kultúrnou a náboženskou blízkosťou.

Tretiu veľkú skupinu migrantov tvoria utečenci, najmä vo východnej Afrike. V dôsledku medzištátnych konfliktov a občianskych vojen v Sudáne, Eritrei, Etiópii, Somálsku, Keni a Ugande zostalo v regióne desať miliónov utečencov. Ich šance, že sa dostanú do Európy, sú mizivé.

Ako sa budú vyvíjať budúce migračné toky v Afrike, to, samozrejme, nevieme s určitosťou povedať. V Afrike však vidíme veľmi podobné procesy a ich príčiny, aké kedysi vytvárali migračné toky v Európe. Preto predpokladáme, že drvivá väčšina Afričanov bude migrovať v rámci svojich vlastných krajín. Za prácou – z dedín do miest. Podobne ako Slováci z Oravy a východu migrovali (a stále migrujú) do Bratislavy, a nie do Pekingu.

Ak bude populačný rast v Afrike pokračovať ako doteraz, tak celkom prirodzene sa zvýšia aj počty afrických migrantov smerujúcich do Európy. Podľa demografických modelov Európskej komisie môžu ročné počty imigrantov z Afriky mnohonásobne narásť. Ich podiel na celkovej populácii Európskej únie však zostane stále veľmi nízky. Okrem toho väčšina z nich skončí v bývalých koloniálnych krajinách, kde majú rodiny a známych. S bývalými slovenskými kolóniami je to dosť biedne a motivácia sťahovať sa na Slovensko malá.

Podľa prognózy z Lancetu klesne počet obyvateľov Slovenska do roku 2100 na 2,56 milióna. Viac ako „čiernej záplavy“ by sme sa mali báť toho, že vymrieme. Slovenskí junáci a devy si svoje demografické domáce úlohy plnia slabo. Podobne ako tí v Česku, Poľsku či Maďarsku. Mali by sme sa viac zaujímať o nové ľudské zdroje. Najmä na Balkáne a v postsovietskom priestore. Kým tam ešte niekto je.