Denník N

Všetky deti by mali mať obedy za rovnakých podmienok

Ak vytvoríme opatrenie iba pre časť detí, je priam nemožné určiť spravodlivú hranicu medzi tými, ktorí majú obed zadarmo, a tými, ktorí nie.

Autor je bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity, člen predsedníctva Most-Híd

Vláda Igora Matoviča sa rozhodla zrušiť jedno z môjho pohľadu kľúčových opatrení minulého vládneho obdobia. Celoplošné teplé obedy zadarmo boli zavedené od roku 2019 a od začiatku čelili kritike, lebo zmena bola pripravená horúcou ihlou, uskutočnená príliš rýchlo a s chybami.

Kritika je oprávnená, ale výsledky tohto opatrenia sú jednoznačne pozitívne: podľa prieskumu ministerstva práce z februára 2020 sa počet stravníkov zvýšil o 25 percent. Ide prevažne o deti z chudobnejších rodín, ktoré doteraz na obed nechodili.

Vláda sa však napriek pozitívnej zmene chce vrátiť k modelu pripomínajúcemu stav pred rokom 2019: obedy pre deti zo znevýhodneného prostredia majú byť za cent, pre ostatných za štandardnú cenu a úspory v štátnom rozpočte majú byť využité na zvýšenie daňového bonusu pre pracujúce rodiny.

Som presvedčený, že z pohľadu inkluzivity školského systému – ktorej cieľom je, aby sme vo vzdelávaní vytvorili aspoň približne rovnaké šance pre každé dieťa – ide o fatálnu chybu.

Kľúčové slovo: celoplošné

Pri diskusii o obedoch zadarmo sa sústreďujeme na zlé slovo: zadarmo. Kľúčové slovo je pritom celoplošné, to znamená pre každého, bezpodmienečne a automaticky. Obdobné je to aj s ďalším dôležitým školským opatrením z predošlého obdobia: povinnou predškolskou výchovou. Aj pri nej sa skloňuje najmä slovo povinná, pritom kľúčové slovo je celoplošná dostupnosť škôlok, pre každého, bezpodmienečne a automaticky.

V okamihu, keď v školskom systéme máme niečo, čo nie je celoplošné, vznikajú medzi deťmi rozdiely. Špecificky, deti zo sociálne slabších rodín (a nielen z rómskych!) sú znevýhodňované v porovnaní so svojimi rovesníkmi. Prečo?

Časť problému vzniká v interakcii rodičov a úradov. V okamihu, keď je prístup dieťaťa k jedlu podmienený nejakým úradným úkonom (získanie potvrdenia o príjmoch, žiadosť o zaradenie atď.), nemalá časť rodičov z najchudobnejších rodín ho jednoducho nespraví a dieťa tak vypadáva zo systému. Či je to chyba rodiča (ak zanedbáva úradné povinnosti), systému (napríklad pri nesprávnej kategorizácii rodiny) či iných okolností (zo segregovaných osád sa po úradoch chodí oveľa ťažšie), trestané je tak či onak dieťa. Ak bude po novom opäť potrebné administratívne zaradenie dieťaťa do kategórie „stravníkov za cent“, bude sa to opakovať.

Druhú časť problému vyrobia školy. Aplikačná prax ukazuje – a toto som videl na vlastné oči v obciach po celej krajine –, že ak školy nemajú povinnosť ponúkať teplú stravu všetkým deťom, tak to v niektorých prípadoch nespravia. Namiesto toho ponúkajú suchú stravu (chlebíky atď.), ktorá často končí nie u dieťaťa, ale v hladnej rodine v osade. Alebo sa v niektorých prípadoch radi „zmieria“ s tým, že dieťa sa odhlási z obedov, aspoň ho nemusia administrovať, riešiť jeho poplatky, hlásiť fluktuáciu v počte stravníkov a podobne. Ľahšie pre školu, ale trestané je opäť dieťa, ktoré neraz vypadne od hladu z lavice.

Analogicky: kým obce nebudú mať reálnu povinnosť zabezpečiť miesto v škôlke pre každé dieťa, ako ju majú mať od roku 2021, viaceré si škôlku vôbec nevybudujú. Žiadna škôlka, žiadne starosti. Žiaden stravník, tiež žiadne starosti.

Rozpad skupiny rovesníkov

Problémy sa tu ešte neskončili. Ak vytvoríme opatrenie iba pre časť detí, spôsobujeme obrovský problém vo verejnej mienke. Je priam nemožné určiť spravodlivú hranicu medzi tými, ktorí majú obed zadarmo (či škôlku povinne), a tými, ktorí nie. Výsledkom je, že rodičia z nižšej strednej vrstvy nadobúdajú pocit, že „Rómovia“ majú všetko zabezpečené, kým na ich deti sa zabudlo.

Už pri obedoch je to zlé („Prečo ja platím za dieťa, ak to má rodina z osady zadarmo? Je azda moje dieťa horšie?“), ale pri škôlkach je to priam dramatické.

Vláda zatiaľ uvažuje aj o zmene, že by boli škôlky napokon povinné iba pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (taký variant mala strana OĽaNO vo svojom predvolebnom „prieskume“). Som presvedčený, že ide o protiústavné riešenie. Navyše by sme pri takomto riešení čelili tomu, že chudobné (prevažne rómske) deti reálne môžu vytláčať ostatné deti zo škôlok, čím by vznikalo napätie medzi komunitami. Preto som tak silne zastával myšlienku zavedenia celoplošnej povinnosti predškolskej výchovy.

Celoplošné obedy zároveň znamenajú, že existuje aspoň jeden priestor, kde sú si deti naozaj rovné bez ohľadu na svoje sociálne zázemie, výkon či schopnosti. Je to školská jedáleň, kde si všetci dajú rovnaký obed pri rovnakých stoloch v rovnakom čase, ideálne spolu.

Napokon, nezabudnime ani na sekundárny vplyv obedov zadarmo a povinných škôlok: vytvárajú pracovné miesta v regiónoch, kde to najviac potrebujeme. Kuchári a kuchárky, učitelia a učiteľky, ich počty celoplošné opatrenia zvyšujú. Ak vláda naozaj vycúva z obedov zadarmo, tak v kuchyniach najmä východného a stredného Slovenska opäť ubudne v súvislosti so zníženým počtom stravníkov aj počet pracovných miest.

Nejde o peniaze

Má teda byť diskusia o tom, či sociálne slabšie rodiny budú musieť platiť cent alebo nie za obedy svojich detí? Nie. Podstata veci je skôr v tom, že zásah do automatických, bezpodmienečne celoplošných obedov zadarmo bude so stopercentnou istotou znamenať zníženie počtu detí, ktoré sa stravujú v škole, a zvýšenie počtu tých, ktoré budú odchádzať zo školy hladné. Nejde o desiatky, ale asi aj o desaťtisíce detí. Zároveň namiesto toho, aby sme zachovali zbližovanie detí v rámci vekovej skupiny formou spoločných obedov, ich opäť rozdelíme na tie, čo na ne chodia a platia, na tie, čo chodia a neplatia, a na tie, čo nechodia vôbec.

Na konci dňa je celá táto diskusia pre mňa aj o tom, v akej krajine chceme žiť. V takej, kde vieme každému jednému dieťaťu zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, celoplošne a bezpodmienečne, kde sa každé dieťa zúčastní predškolskej výchovy, celoplošne a bezpodmienečne. Alebo v takej, kde rozpočtové škrty vždy začneme práve u detí zo slabších rodín, kde im tieto veci zabezpečiť nevieme a najmä nechceme.

Ja chcem žiť v tej prvej a v predošlom období sme spravili niekoľko krokov k tomu, aby to tak aj bolo. Stačilo by, ak by sme si to teraz nepokazili.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Obedy zadarmo

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie