Denník N

Jej výskum by mohol prispieť k liečbe rakoviny. Slovenská veda nie sú diplomovky našich politikov, vraví vedkyňa

Molekulárna genetička Katarína Juríková. Foto – Andrea Cillingová
Molekulárna genetička Katarína Juríková. Foto – Andrea Cillingová

Molekulárna genetička Katarína Juríková momentálne pôsobí na univerzite v Tridente na severe Talianska. Dlhodobo sa venuje výskumu telomér, čiže koncov chromozómov. Poznatky z výskumu by sa dali využiť aj pri liečbe rakoviny. Nedávno jej s kolegami vyšiel článok v časopise Journal of Biological Chemistry, v ktorom skúmala konce chromozómov kvasiniek.

V rozhovore sa vyjadruje aj k pochybným diplomovým prácam niektorých politikov a k návratu domov zo zahraničia: „Akokoľvek sú ich (politikov) vyjadrenia absurdné, nemali by zakryť fakt, že na Slovensku sú aj kvalitní vedci. K týmto ľuďom by som sa zachovala nefér, ak by som sa nevrátila.“

Skúmate teloméry, čiže konce chromozómov. Prečo je taký výskum dôležitý?

Teloméry vyzerajú úplne inak ako zvyšok chromozómu. Viažu sa na ne unikátne bielkoviny a prebiehajú na nich unikátne procesy. Biológia telomér má presah do humánnej medicíny. Keď sa bunka delí, na konci chromozómu sa jej DNA trochu skráti. Na telomérach teda dochádza k akémusi opotrebeniu DNA. Tento jav dokážu prekonať napríklad rakovinové bunky. Vďaka tomu sa môžu nespočetnekrát deliť a tvoriť tumory.

Existuje tu potenciál na liečbu rakoviny?

Určite áno. Viaceré potenciálne terapie na rakovinu sú zacielené práve na schopnosť buniek obnovovať teloméry. Rakovina však nie je jedna choroba, ale široké spektrum chorôb a rakovinové bunky obnovujú teloméry viacerými spôsobmi. Je to komplexný proces. Pokiaľ viem, takéto lieky sa v klinickej praxi zatiaľ nepoužívajú.

  • Chromozóm: obsahuje úplnú genetickú informáciu bunky uloženú v jadre.
  • Teloméry: opakujúce sa sekvencie DNA na konci chromozómov. Po každom delení buniek sa tento koniec skráti. Ak sa teloméra príliš skráti, bunka sa viac nemôže deliť a umiera.
  • DNA (deoxyribonukleová kyselina): je nukleová kyselina uložená vo forme dvojzávitnice v jadre buniek.
  • Genóm: je celý genetický materiál organizmu. V ľudských bunkách je zakódovaný v DNA.

Spôsobuje stres skracovanie telomér?

Keď sa povie stres, ľudia majú na mysli obyčajne napätie v práci či nedostatok spánku. Ale pre mňa ako molekulárnu genetičku znamená stres nejaký faktor, ktorý negatívne vplýva na bunku, napríklad nedostatok živín, kyslíka či prítomnosť škodlivej látky. Tieto stresy skutočne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Rozhovory

Príroda

Teraz najčítanejšie