Kučera vystriedal Galisa: Peniaze mohol využiť inak, ja chcem viac telesnej výchovy na školách

Karol Kučera (OĽaNO) sa po voľbách stal vládnym splnomocnencom pre mládež a šport. Hovorí, že chce viac hodín telesnej výchovy a viac telocviční. Páčia sa mu voľnočasové poukazy, ktoré presadzuje štátny tajomník pre šport Ivan Husár (SaS). Hovorí, že kauza diplomovky Igora Matoviča bola nachystaná. „Bol mladý huncút. Situáciu využil, ako sa dalo, prešlo mu to,“ hovorí bývalý šiesty najlepší tenista sveta.

Kučera hovorí aj:

• ako chce zlepšiť telesnú výchovu na školách,
• akú revolúciu v slovenskom športe môžu priniesť voľnočasové poukazy,
• čo ho kvalifikuje na pozíciu vládneho splnomocnenca
• a prečo nečíta Denník N, hoci ako poslanec má predplatné.

Čo po vás zostane?

Dúfam, že v prvom rade kus dobrej roboty. Chcel by som to robiť inak, ako sa to robilo doteraz. Chcel by som nastaviť školský šport čo najlepšie pre budúcnosť našich detí.

V akom stave je školský šport?

Keď som v decembri minulého roka vstupoval do politiky, navštívil som vtedajšieho štátneho tajomníka pre šport Jožka Gönciho a následne som usúdil, že sa treba venovať školskému športu. Ukázal mi analýzu stavu telocviční z roku 2017: sú vo veľmi zlom stave a zhruba štyridsať percent škôl nemá svoju telocvičňu. Je to číslo, ktoré by sa nemalo vyskytovať v krajine Európskej únie, treba to zlepšiť. Druhá vec je, že nestačia dve hodiny telesnej výchovy týždenne, v Rakúsku aj v Maďarsku majú štyri hodiny týždenne. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo u nás vzrastá cukrovka detí či upadá profesionálny šport.

Chcete stavať a rekonštruovať telocvične?

Kroky treba robiť postupne. Spravme čím skôr tie, ktoré sa dajú spraviť. Chceli by sme začať tým, že skvalitníme hodiny telesnej výchovy, čo máme aj v programovom vyhlásení vlády. Ak získame záujem detí, bude záujem aj o to, aby hodín telesnej výchovy bolo viac. No a nepôjde to bez toho, aby sme mali telocvične, tie sú však na dlhodobejší projekt a netuším, ako rýchlo sa ich podarí postaviť. Zrejme to bude otázka aj na eurofondy. Niektoré školy sú možno už na väčší počet hodín pripravené a verím, že po našom projekte aj nejakú tú hodinu pridajú. Má to svoju postupnosť, aj voľnočasové poukazy, ktoré sú tiež v programovom vyhlásení vlády a sú dlhodobejší projekt, sa budú ľahšie realizovať, ak záujem detí o šport budeme zlepšovať už na základných školách.

Ako chcete skvalitniť hodiny telesnej výchovy?

Inšpirovali sme sa Českom, kde občianske združenie vytvorilo projekt Tréneri do škôl, my však nemusíme ísť zdola, vieme to spraviť zvrchu, s projektom podporeným vládou. Projekt práve pripravujeme a vylepšujeme a pevne verím, že od druhého polroka najbližšieho školského roka spustíme jeho pilot. Chceli by sme ho zaviesť na tridsiatich školách (alebo teda na 3750 žiakoch, čo je 150 tried), a to vo všetkých regiónoch, bude sa volať „Športová telesná“. Nedokážeme obsiahnuť každú hodinu, ale na každú druhú by prišiel vyškolený tréner, ktorý by pomohol pedagógovi v prvých dvoch ročníkoch základnej školy, kde sa najviac tvorí záujem detí o šport.

Momentálne sú na školách projekty niektorých športových zväzov, napríklad bedmintonový, hádzanársky, hokejový, tenisový či biatlonový. Vidím veľa snahy z ich strany, aby sa pozitívne vplývalo na deti, čo je super. V podstate vítam každý športový projekt na školách.

Vo vašom predvolebnom videu ste povedali, že chcete bojovať, aby šport nebol len pre vyvolené deti bohatých rodičov. Ako?

Krásne to vyplýva z programového vyhlásenia vlády – voľnočasové poukazy napĺňajú myšlienku, že sa ku všetkým deťom dostane dotácia, vďaka ktorej by mohli športovať. A je jedno, ako na tom bude rodina sociálne, dotáciu pre dieťa dostane. Je to náročný projekt, ale verím, že sa podarí, aj keď asi nie zo dňa na deň. Už sa s týmto cieľom vytvára pracovná skupina.

Strana Sloboda a solidarita presadzovala, aby sa voľnočasové poukazy dostali do programového vyhlásenia vlády, napokon je tam však len mäkšia veta „Vláda SR zváži podporu voľnočasových aktivít detí a mládeže formou poukazov“. Aká je skutočná vôľa zaviesť ich? Predsa len, ide o veľké peniaze…

Áno, v pléne padlo, že ide o 500 eur na každé dieťa, ale zoberte si, čo všetko to prinesie športu. Ide o prevratnú jednoduchú myšlienku – s peniazmi si dieťa v rámci istých aktivít môže robiť, čo chce. Momentálne ide do športu z ministerstva školstva zhruba sto miliónov eur ročne, k deťom sa tieto peniaze úplne nedostanú. Ak by sa to podarilo, tok peňazí do športu by išiel z opačnej strany – z ministerstva školstva by išlo až 500 miliónov rodičom detí. Deti by dali peniaze do klubov, ktoré sú momentálne na tom najhoršie, a verím, že čoskoro by začali prosperovať.

Teraz sa peniaze prerozdeľujú medzi zväzy na základe vzorca. Vy ste doteraz pracovali ako šéftréner Národného tenisového centra. Ak by sa zaviedli poukazy, je možné, že napríklad florbal, ktorý má oveľa väčšiu základňu ako tenis, by dostával viac peňazí ako tenis, čo sa doteraz nedialo. Toto by bol výsledok voľnočasových poukazov, že vystrelí medzi mládežou obľúbený šport?

Určite nikomu neuškodí, ak sa do športu vleje päťkrát viac peňazí. No a aspoň sa uvidí, aký je záujem o daný šport na Slovensku. Momentálne máme vzorec a môžeme polemizovať, či je v ňom záujem dobre odmeraný. Zrazu by to bolo jasné. Deti by nám ukázali, o čo majú záujem. Vzorec by sa musel možno trochu upraviť. Museli by sa však vytvoriť pravidlá pre kluby, aby v nich nezostali všetky peniaze, nech napríklad odovzdávajú nejaké percentá zväzom, aby mohol naďalej fungovať aj vrcholový šport. Alebo vymyslíme nejaký úplne iný model, je to otázka budúcnosti a dlhých odborných diskusií. Každopádne, voľnočasové poukazy v takom rozsahu, aký je z dielne SaS, by priniesli zrejme úplne iné financovanie športu.

Maďari si vytypovali niekoľko športov, do ktorých investujú masívne, a zvyšné odstavili na vedľajšiu koľaj. U nás však každý trošku dostane. Ktorý prístup sa vám viac páči?

Je to zaujímavý uhol pohľadu, s ktorým sa až tak nestretávam. Ja skôr počúvam od menších zväzov, že len tie najväčšie športy dostávajú veľa a oni sú stále ukrátení. Pozerám sa na to reálne – desať najväčších zväzov pojíma 85 percent všetkých slovenských športovcov. Potom je tu zvyšných zhruba 65 uznaných športov, ktoré obsahujú zvyšných 15 percent našich športovcov. Logicky prvých desať zväzov dostane najviac peňazí na základe vzorca. Zákon hovorí, že v prvom rade musíme napĺňať verejný záujem, a tým je aj reprezentácia Slovenska. Musíme sa snažiť odmerať reprezentáciu Slovenska aj v zahraničí, preto je dôležitý parameter záujem o šport v zahraničí, ktorý sa vo vzorci nachádza.

Nedať radšej viac peňazí tým najväčším a ostatným len toľko, aby prežili?

Rozmýšľa tak aj pán štátny tajomník Ivan Husár, že „zbytočne“ budeme počítať drobné a malým zväzom dáme každému rovnako. Za mňa je to okej.

Keď sa bavíme o verejnom záujme – sústrediť sa na profesionálny šport alebo viac podporovať amatérsky, napríklad stavaním cyklotrás, čím sa aj zvýši zdravie obyvateľstva? Súvisí profesionálny šport so zdravím obyvateľstva?

Jedno aj druhé je dôležité, treba vplývať na zdravie obyvateľstva prostredníctvom športu. Musí to však ísť v symbióze a v prvom rade by sme mali myslieť na deti. Hovorí sa, že sú dvadsať percent našej populácie, ale sto percent našej budúcnosti. Nesmieme však zabúdať ani na seniorov, aby mali možnosť zdravšie a aj aktívne žiť.

Aká je vaša kvalifikácia, aby ste mohli byť vládnym splnomocnencom pre mládež a šport?

Celý život som s otvorenými očami chodil po svete a sledoval som, ako funguje šport v rôznych krajinách. Ľudia si ma zvolili na základe toho, ako ma poznajú, a na základe výsledkov mojej práce. Dostal som od nich mandát a budem sa snažiť pracovať čo najlepšie tak, ako doteraz v pozícii šéftrénera NTC či profesionálneho hráča. Šport poznám z každej strany, z politickej možno najmenej, ale nemyslím si, že sa na to dá pripraviť dopredu na nejakej vysokej škole politológie. V danom období je všetko tak, ako má byť. Rozhodnutie ísť do politiky nebolo ľahké, ale mám rád výzvy a cítil som, že potrebujem zmenu. Možno bolo na čase začať pracovať inak ako fyzicky na tenisovom kurte. Príležitosť som dostal a budem sa snažiť pracovať najlepšie, ako viem.

Čo si myslíte o multifunkčných ihriskách, ktoré za sebou zanechal váš predchodca Dušan Galis? Podľa zistení Transparency International ich dostávali väčšinou smerácki starostovia v nie vždy čistých verejných obstarávaniach…

Po pánovi Galisovi zostane jednoznačná stopa, a to multifunkčné ihriská s umelou trávou. Dalo by sa polemizovať, do akej miery ich bolo na istých miestach nutné vybudovať. Drvivá väčšina ihrísk je v exteriéri, kde povrch veľmi trpí a do siedmich rokov treba ihriská rekonštruovať, akokoľvek dobre sa o ne staráte. To je však pri takýchto projektoch normálne. Viem, že za šesť rokov vo funkcii tam bolo 24,5 milióna eur a dali sa možno využiť na niečo iné, aspoň na nejaký pokus o iný projekt. Nerád by som to však viac komentoval. Čas ukáže.

Na Facebooku ste ocenili tvrdý postoj vlády ku „kontroverznej stavbe“ Národného futbalového štadióna. Tiež ste napísali, že veríte, že „takýmto (prihodeným) projektom už odzvonilo“. 

Tu už budem kritickejší. Vnímam to ako priklepnutý projekt a ako klasickú kauzu minulej vlády, ktorá zneužila svoju moc a štadión priklepla podnikateľovi (Ivanovi Kmotríkovi – pozn. redakcie), ktorý sa snažil využiť situáciu. Veľmi negatívne vnímam, že by vláda mala odkúpiť štadión, ktorý postavil nejaký podnikateľ bez verejného výberového konania. Stanovisko súčasnej vlády je správne, ak sa dajú peniaze pre štát ešte zachrániť. Vieme, že pán podnikateľ si nedávno kúpil väčšie lietadlo, tak môže vlastniť aj štadión.

Štadión už stojí, fanúšikovia na ňom nedávno vyvesili transparent „White Lives Matter“, ktorý ste verejne odsúdili. Slovan sa sťažuje, že vstup na štadión môže zakázať až ľuďom odsúdeným políciou. Je vo vašej agende, aby ste to riešili?

Nie a nemyslím si, že niekto zo štátnych predstaviteľov športu to má v agende. Patrí sa však k tomu vyjadriť. Na športoviská nepatrí hocijaký politický motív, patria tam transparenty typu „držíme vám palce“.

Ako vnímate kauzu diplomovky Igora Matoviča a hlasy, ktoré hovoria, že by mal odstúpiť?

Kauzu nevnímam šťastne, vnímam ju ako chybu nielen Igora Matoviča, ale aj Borisa Kolára, Branislava Gröhlinga a určite aj ďalších. Vnímam to však trochu aj účelovo, že to bolo nachystané. Kauzy však patria k politike, tomu sa nevyhneme. Ale rozoberať diplomovku spred 22 rokov, veď bol mladý huncút. Situáciu využil, ako sa dalo, prešlo mu to. Boris Kollár ju napísal pár rokov dozadu… Chcem si však zachovať nadhľad a opýtať sa: to je všetko? Diplomové práce? Oproti tomu, kto dával návrh na odvolanie (Smer a Hlas – pozn. redakcie), mi to príde neporovnateľné. Morálku kážu tí, ktorí vytunelovali miliardy. Našli niečo malé spred 22 rokov a ideme to tu riešiť. Slovensko trápia iné veci.

Hovoríte, že to bolo nachystané. Na Facebooku ste minulý týždeň napísali, ako vám ľudia hovoria, že sa poľuje aj na vás a neprekvapilo by vás, keby na vás napríklad Denník N alebo SME niečo vytiahli. Pýtal som sa nášho hlavného editora a aj kolegyne, ktorá píše o diplomovke Igora Matoviča a hovoria, že na vás nič nehľadáme. 

No chvalabohu, že ona nie. (smiech) Tak možno trafená hus zagágala v denníku SME. Trochu sa chcem ospravedlniť, že som vytiahol dva liberálnejšie denníky. Tak som to cítil, tak som to napísal, lebo útoky prichádzali hlavne odtiaľto. Je to tak priehľadné, že najprv Boris Kollár, potom Braňo Gröhling a nakoniec Igor Matovič, a vytiahlo sa to zrovna v čase, keď sa potreboval sústrediť na svoju prácu na samite v Bruseli. Príde mi to naplánované.

Pár dní pred voľbami 2010 vyšiel denník SME s kauzou hlasu podobnému Ficovi, pričom vtedajší šéfredaktor SME Matúš Kostolný teraz šéfuje v Denníku N. Kauza prišla do redakcie ako tip tesne pred voľbami. Moc kontrolujeme rovnako ako predtým aj teraz, ale vtedy išlo o vašich súperov, teraz o vás. Nie je to trochu aj o tomto?

Nie, naozaj. To, čo hovoríte, je v poriadku, patrí vám to, kontrolujte. Teraz ideme niečo zásadné riešiť a diplomové práce staviame morálne do roviny s mafiou a chobotnicou, ktorá tu vládla a narobila závratné škody. Táto vláda má šancu úprimne so Slovenskom spraviť poriadok v prospech občanov a odstrániť korupciu, kauzy s diplomovými prácami spred 20 rokov mi v tomto kontexte prídu až smiešne.

Povedzme, že Matovič nerovná sa Fico. Teraz vládne Matovič a kontrolujeme ho ako Fica. Niečo nájdeme – máme si povedať, že to nebudeme publikovať, lebo ide odstraňovať korupciu?

Robíte to veľmi správne, treba na to upozorňovať. Žiadne morálne zlyhanie nie je dobré. Budem najšťastnejší človek, ak voľby 2024 budú o morálke a nie o korupcii a mafii, ako boli tento rok. Robte to ďalej, je správne na to poukazovať. Poslanci dali hlasmi najavo, že to nie je vec, kvôli ktorej by sme mali skončiť a riskovať, že sa vráti to, čo tu bolo predtým. Nedá sa spraviť skok z nuly na sto. Už len keby sme to zlepšili o päťdesiat percent, bude to pokrok.

Na Facebooku ste tiež napísali, že denníky N a SME nečítate. Písali sme však napríklad o Národnom futbalovom štadióne, čo je téma, ktorá pod vás spadá… 

Určite píšete dobré veci. Vaše denníky však nemám predplatené, k článkom sa nedostanem, prečítam si vždy len ten odomknutú časť. Ak ide o závažnejšiu správu, informácie nájdem aj inde.

Ako poslanec však už máte predplatné…

Mám, ale aj tak to nevyužívam. (smiech)

Vy máte ideovo veľmi blízko k Borisovi Kollárovi, aspoň pokiaľ ide o témy ako migračná kríza. S kým si teraz najviac rozumiete? Lebo štátny tajomník pre šport Ivan Husár je zo SaS.

Som rád, že táto téma vôbec nie je na stole. Sú na ňom však iné témy, ktoré by teoreticky mohli rozdeľovať konzervatívcov a liberálov, ako napríklad interrupcie. Nemám však rád škatuľkovanie. Môžem povedať, že so štátnym tajomníkom Ivanom Husárom tvoríme dobrý konštruktívny tím, takže sa teším našej spolupráci. Momentálne sa cítim byť viac konzervatívny, ale mám kamarátov aj medzi liberálmi a nie vždy všetky témy vnímam úplne konzervatívne.

Ako vnímate kotlebovcov v parlamente?

Ako spestrenie parlamentu.

Treba sa s nimi rozprávať alebo ich radšej ignorovať?

Možno by bez nich bola väčšia nuda. Majú svojich fanúšikov, čo je v poriadku. Treba sa s nimi rozprávať, veľa diskutovať, možno aj oni sa budú politicky vyvíjať. Dúfajme. Veď vidíme, že niektorí už od nich aj odbehli alebo sa vyvinuli iným smerom.